My place

/0/

Pomaly kráčam lesom cestou ktorú mám vpísanú v pamäti . V ušiach mám sluchátka aj keď milujem zvuky lesa dnes ho počúvať nebudem. Okolo mňa je veľa vysokých stromov ktoré svietia krásnou zelenou farbou, moje topánky sa zarývajú do vlhkej zeminy a môžem cítiť vôňu po dážďi.Zo zamyslenia ma vytrhne až zakopnutie o koreň jedneho z mohutných stromov. Pozriem pred seba a tam vidím skalu obrastenú machom z ktorej vyviera prameň krištáľovo čistej vody. Som tu, pomyslím si. Vyberiem si sluchátka z uší aby som mohol počuť šumenie vody . A vyberiem si z barohu mikinu, pero a moj zápisník. Mikinu si položím pod seba a začnem písať. Milujem písanie všetko sa tam môže stať skutočným, môžem si vytvoriť svoj vlastný svet bez bolesti bez urpenia. Alebo sa môžem len vypísať nemusím sa rozprávať z ľuďmi, nemusím sa báť, že to čo im poviem využijú proti mne, lebo im nič nevravím. Moj zápisník asi ste si to už uvedomili, je pre mňa veľmi dôležitý, je v ňom môj život sú tam aj moje predstavy o tom čo by mohlo byť, moje priania a nakoniec aj pravda o mňe.Za ktorú by ma mohli mnohý odsudzovať aj aj sa za to odsudujem. No taktiež odsudzujem ich len preto, že dýchajú. Môžem sa vám zdať príliš nenavistný voči iným ľuďom no je to tak z celého mojho srdca ich neznášam. Poviete si za tým sú určite iba zlé vspomienky, určite je niekto kto moj názor zmení. No ja si myslím, že nie je. Chcel som tomu veriť a ako veľmi no nemôžem, nemôžem veriť v naivné predstavy a ak sa mám priznať závidím tým ktorý v ne veria, tým ktorý sú obklopený láskou ktorý ešte nezažili tú pravu hrôzu. Závidím im, že vedia na svete vidieť aj to dobré ja to však nedokážem. Keby mi to však svet umožnil, keby som si to sám umožnil. Stačila by chvíľa, ktorá by zmenila minulosť, ktora by mi umožnila iný lepší začiatok no nestalo sa. Až tak rád ma nemá a preto práve teraz trčím tu v lese a vymýšlam si svoj nový príbeh v ktorom by som bol niekto iný lepší.