Splnený sen (Drarry)

Kapitola 1. Opäť sa stretávame

Pred piatimi rokmi:

"Prečo si nič nepovedal Bellatrix...vedel si, že som to ja a nepovedal si jej nič." Táto veta ma sprevádzala, každý jeden deň od toho osudného dňa. Dňa, kedy som mal možnosť všetko zmeniť, no neurobil som nič. Nemohol som urobiť nič...

* * *

Dracovi sa  po vojne stalo toho veľa, a však nebol deň kedy by si aspoň trochu nespomenul na Pottera.
Jeho prvú, no platonickú lásku. Nikdy ho nemohol naozaj ľúbiť , pretože už od narodenia bol jeho osud spečatený. Musel byť na temnej strane a jeho musel nenávidieť. Bol ten čo nemal na výber. Bol vyvolený, byť na temnej strane. City k Harrymu musel pochovať veľmi, veľmi hlboko. Tým chránil svoju rodinu a vlastne chránil aj jeho. Darilo sa mu to naozaj dobre, pretože sa to nikdy nikto nedozvedel. Ani temný pán netušil , že Draco Malfoy, miloval Harryho Pottera, ale to, už bolo dávno za ním. Bola to len hlúpa decká láska, nahováral si. Samozrejme, po vojne mal ženu, pretože aj naďalej robil česť svojej rodine. No akonáhle sa jeho otec dostal do Azkabanu, konečne ukončil celé falošné divadlo. Jeho mama Narcissa bola chápavá žena a Draca podporila v jeho rozhodnutí. Koniec koncov, chcela len, aby jej syn bol šťastný. Draca nesmierne tešilo, že sa už nemusel stretávať so svojim otcom. Stále ho nenávidel za to, čo z neho urobil.

Draco teraz žil na mieste kde bola samá príroda a žiadny čarodejníci či muklovia. Samozrejme, že všade dochádzal premiestňovacím kúzlom, pretože mal zaujímavú prácu za ktorou musel často odchádzať z domu. Pomáhal ľuďom. Vždy mu išli lektvary, takže to využil v svoj prospech a začal liečiť ľudí, alebo pripravoval lektvary na objednávku. Mal za to slušné peniaze a čoskoro aj popularitu v čarodejníckom svete. Veľa čarodejníkov ho spočiatku odsudzovalo, alebo si z neho uťahovalo, či sa týmto spôsobom snaží napraviť zlú karmu. Netrvalo dlho a jeho schopnosti sa rozniesli všade, keď jednému čarodejníkovi zachránil život a pritom, mu už nikto nedával žiadnu nádej. Ľudia mu začali viac veriť a objednávky sa len tak hrnuli.
Aj keď pomáhal ľuďom, nezmenil sa. Stále bol ten hrdý Draco Malfoy, ktorý mal svoju hrdosť a pýchu.

Jeden letný večer sa po práci vydal do baru v ktorom ešte nebol. Rozhodol sa z toho všetkého vypnúť a bola pravda, že neustále len pracoval, aby nemusel na nič iné myslieť. Lenže takto ubehol rok bez toho aby mal nejakú známosť, či sex. Predsa len bol živá bytosť a vzhľadom na jeho preferencie sa rozhodol ísť do gay baru. Samozrejme išiel medzi muklov, pretože nepotreboval, aby sa o ňom v Dennom prorokovi písalo. Je pravda, že nenávidel chodiť medzi muklov, no musel urobiť výnimku. Aj tak mal v pláne si dať iba pár pohárikov a nič viac , pretože s nijakým obyčajným muklom, by si nešpinil ruky či inú časť tela.

Vkročil do baru a ignorujúc všetky pohľady zamieril priamo k baru.
"Jednu whisky." Povedal rázne a rukou mávol na čašníka. Upravil si sivú kravatu na svojej čiernej košeli a čakal. Barman mu nalial pohárik whisky a on ho do seba okamžite kopol. Všetko by bolo v úplnom poriadku, keby nejaký idiot nezvrieskne jeho priezvisko. Otočil hlavu na bok a uvidel vedľa seba Pottera.

To snáď nie je pravda. Pomyslel si, no ihneď ostal zarazený jeho otázkou.

"Ty si ma sledoval?!" Vybafol naňho zaskočený Harry.

Skočil mu do reči , ignorujúc fakt, že mu jeho srdce začalo biť ako splašené.

"Potter." Odfrkol a potom pokračoval.

"Sledovať ťa? Nebuď smiešny , si ten posledný človek na svete, ktorého by som chcel sledovať." Dodal Draco. Nadvihol obočie a nepatrne si ho premeral. Bol taký vyspelejší a ...príťažlivejší. Doparoma.
Uvedomil si, že netuší, ako zachráni fakt, že bol vo svete muklov a ešte k tomu v gay bare. Pravdu povediac nevedel, ktorá časť je z toho horšia.
Otočil sa rýchlo na barmana a zahanbený si objednal ďalší pohár whisky. Musel zapiť toto všetko.
Nečakal, že ho uvidí , nie rozhodne to neplánoval. Toto je posledné miesto kde by ho plánoval stretnúť. O to viac ho zarmútil fakt, že bol možno na tom ako Draco... veď čo by tu inak robil? Takže na škole, keby je všetko inak, mal možno šancu.Nie! Okamžite stopol tieto myšlienky. Je to hlúpa minulosť a nič nemohlo byť inak, pripomínal si. Bol ale v poriadnom šoku, že ho vidí na takomto mieste. A zrovna zo všetkých barov sa akurát stretli v deň, kedy sa Draco po roku vydal niekam odreagovať.
Povzdychol si.
"Ako si sa ocitol, v takomto bare?" Zasmial sa a ktokoľvek by počul na Harryho hlase, že už nebol triezvy. Veď tak či tak, sem prišiel za takým účelom, ale veruže, tajil to o sebe a keby nie je pripitý určite by mal strach z toho, že to Draco niekomu povie. Nikto nevedel, pravý dôvod prečo mu manželstvo s Ginny skrachovalo, práve preto sa chodil zabávať do sveta muklov.
"Nevedel som , že sa ti páčia muži." Dodal Harry neisto a uškrnul sa. Pozeral naňho, ale už dávno ku nemu necítil nenávisť či hnev. Je pravda, že na škole ho Draco dosť vytrápil a posmieval sa mu, ale vojna každého zmenila. Harry to bral, ako uzavretú vec, pretože v deň keď svedčil v prospech Dracovej mami a nemu, im splatil to, že mu zachránili život, keď klamali. Nemohol uveriť tomu, že je Draco gay. Nemal to síce potvrdené, ale na škole ho nikdy s nikým nevidel chodiť. Vedel, že malo oňho záujem veľa ľudí , no vyzeralo to tak, že Draco proste nikdy o nikoho nemal záujem. Pretože alkohol v ňom už prúdil dávno predtým, než sa tu Draco ukázal, mu prišlo úplne v poriadku sa sním začať zhovárať.

Jeho otázky Draca zaskočili. Až príliš zaskočili.
Priložil si pohár k perám a chvíľu naňho pozeral. Až potom si odpil.
Jeho hlas neznel dvakrát triezvo, uvedomil si Draco. To je idiot, ani piť nevie. Pourážal ho vo svojej hlave, aby si pripomenul fakt, že Potter ho nemôže priťahovať.
Musel byť zlý, vždy musel a tak si na to bohužiaľ zvykol. Možno, keby niekto chce. Videl by, že pod tou maskou sa skrýva, citlivý Draco, ale na to bol až príliš krutý a jeho slová dokázali bodať priamo do srdca.
Draco sa tentokrát rozhodol, že bude slová voliť trochu opatrnejšie.
"Potter. Neviem z kadiaľ si nabral, že sa mi páčia muži. Nenapadlo ťa, že tu môžem mať nejaké stretnutie ?"
Snažil sa ho zmiasť, akoby si ho nechcel pripustiť do svojho súkromia.
"Zato ty, ty by si mal byť ticho." Zasmial sa pretože vedel, že keby sa niekto dozvie, že Potter je na chlapov, by bol poriadny ošiaľ. No vyzeralo to, že obidvaja si strážili, svoje súkromie a presne preto sa ocitli tu. Vo svete muklov.
Potom sa Draco naklonil ešte bližšie ku nemu a rozhodol sa trochu obhájiť.

"Fajn, nemám to rád. Úprimne, nenávidím to tu, všetkých tých obyčajných slizkých muklov, ale potreboval som vypadnúť a žiaľ kde inde budeš mať pokoj od všetkého magického ? No predsa vo svete muklov." Odfrkol a opäť sa pomaly napil z whisky. Pomaly sa narovnal a vzdialil sa od neho. Musel si pripomínať v hlave všetky tie veci z minulosti a tá najdôležitejšia bola - Nepozeraj sa mu na pery. Nikdy, nikdy nemôže túžiť po Potterovi, ktorý ani len netušil aké jazvy a muky z mladosti teraz Draco prežíval. Všetky tie zafixované vety, ktoré si musel hovoriť, keď ho ľúbil. Myslel si, že keď sa stratí všetko bude lepšie... a aj bolo, ale on nikdy nebol. Len sa to snažil si nahovárať. Bolo to v ňom zakódované celý jeho život a to ho poznačilo, pretože predstavte si ľúbiť niekoho a musieť ho nenávidieť. Chcieť niekomu hovoriť krásne veci a musieť ho naopak ničiť slovami. Vyrývať , keď ho chcete pobozkať. Bolo to peklo ktoré musel prežívať a nikto iný o tom nevedel...

*Hodnotenie či komentár poteší <3 Dúfam, že sa vám poviedka bude páčiť. Rozhodla som sa aj ja napísať príbeh-fanfikciu na túto moju oblubenú dvojku <3 ^^ Vidíme sa pri ďalšej časti.*