Diaries

Prolog

Narodila som sa v krajine Trilania, priamo v jednom z kráľovstiev. Nie, nebola som princeznou, hoci by to bol príbeh ako z rozprávky. Bola som dcérou slúžky. Ale nie len takej obyčajnej slúžky, ktorá upratuje či varí. Moja matka bola dvornou dámou, pravou rukou samotnej kráľovnej. Táto významná úloha z nej robila ženu, ktorá patrila medzi najbližších dôverníkov kráľovstva a stala sa dôležitou radkyňou kráľovnej. Hovorilo sa o nej, že bola vo svojej práci výnimočná. Jej smrť pri pôrode, keď som prišla na svet, však bola obrovskou stratou pre celý kráľovský dvor.

Po jej smrti sa o mňa začali starať iné slúžky, no nikto nikdy nezistil, kto bol môj otec. Lásky a vzťahy medzi služobníctvom boli prísne zakázané, a práve preto zostávala táto otázka zahalená tajomstvom.

Už od útleho detstva ma začali pripravovať na úlohu slúžky, aj keď som vtedy netušila, čo všetko to bude zahŕňať. Život v kráľovstve si vyžadoval nielen poslušnosť, ale aj schopnosť postarať sa o seba a zarobiť si na živobytie.
Keď som mala päť rokov, začala som pomáhať s drobnými úlohami – nosila som oblečenie do práčovne a odtiaľ ho rozdeľovala do izieb, kam patrilo. Samozrejme, keďže som bola ešte dieťa, moju prácu museli ostatné slúžky kontrolovať. Tvárili sa však, že je to moja zodpovednosť, no vždy po mne museli niečo upraviť alebo dokončiť.

Keď som dosiahla desať rokov, pridelili ma do kuchyne. Najskôr som umývala riady a pohybovala sa po kuchyni ako malý pomocník. Neskôr som začala asistovať kuchárkam pri príprave jedál. Táto práca sa stala mojou každodennou úlohou a zároveň dôležitou súčasťou môjho života. Práve tu som našla svoje miesto.

Variť som sa naučila rýchlo a, čo je najdôležitejšie, táto činnosť ma skutočne bavila. V kuchyni vládla príjemná a uvoľnená atmosféra, plná smiechu a rozhovorov. Slúžky si medzi sebou vymieňali klebety o kráľovstve, o jeho obyvateľoch, a občas dokonca aj o samotnej kráľovskej rodine. Hovorilo sa, že naša kuchyňa mala oči a uši všade – bolo to miesto, kde sa tajomstvá vždy odhalovali.

Život slúžky však nebol vždy taký jednoduchý. Nie všetky ženy v služobníctve mali rovnaký osud. Zatiaľ čo niektoré dostali príležitosť zmeniť svoj život k lepšiemu, iné zostávali uviaznuté v neustálom kolotoči náročných povinností a driny, bez akejkoľvek nádeje na zmenu. Jedna vec bola jasná – život slúžky bol predurčený, ale predsa len sa líšil u každej z nás. Každá z nás mala svoju vlastnú cestu, ktorú určoval osud, no ktorú sme si mohli aspoň trochu formovať samy.