Karmínový Denník

ÚVOD

Prebudila sa a pocítila v sebe prázdnotu ale takú ako už dávno nie. Neznášala keď sa mala prebúdzať sama a najmä po noci s ním. Pritiahla si kašmírovú prikrývku k prsiam a hodila sa do vankúšov. No všade cítila  jeho prítomnosť. Bola tam a nechcela sa vytratiť alebo bola jej v hlave. Neznášala toto vstávanie. Po chvíli premýšľania sa postavila a prešla k svojej skrini. Mohla zavolať svoju slúžku ale nie. Nechcela aby ju videla plnú nerovnosti a možno by dačo vytušila a prezradila by to Rade a tak i jej matke a to nesmie dovoliť. Dnes musí byť tá na, ktorú budú všetci upierať zrak, pomyslela si. Obliekla si spodné prádlo a zadívala sa do zrkadla a premerievala sa keď si všimla fľak na jej krku. Bozkával ju tak vášnivo, že zase nevedel kde sú hranice. Nadýchla sa, prsia sa jej zdvihli v korzete. Stiahla ho ešte viac až jej skoro vyrazilo dych. Zo šatníka si vybrala čierne viktorianske šaty s väčším dekoltom. Vyšívané striebrom a rubínmy. Fľak na krku si zamaskovala bledým púdrom a na pery naniesla jemný, matný rúž. Neznášala výrazné líčenie a vlasy, ktoré mala prirodzene rovné si nechala rozpustené a na vrch hlavy položila tiaru s malým rubínim. Pozrela sa ešte raz do zrkadla no niečo jej chýbalo. Ak tam bude on, prešlo jej hlavou a vrhla sa k masívnej šperkovnici a vybrala z nej jemnú retiazku s medailónikom v tváre srdca. Srdce bolo zdobené briliantmi. Zapla si ju a  prívesok jej padol do výstrihu.

Keď prišla do veľkej siene, uvidela sestru opierajúcu sa o stôl a v pravej ruke držala kalich plný bordovej tekutiny. Sestra zdvihla oči od pohára a zavŕtala ich do nej. Prebleskolo jej hlavou, že sestra už o ňom vie a bola to  aj pravda. No aj tak to nedá najavo, nemôže, pomyslela si. Prešla k stolu ale sestrine oči ju stále sledovali. Naliala si do pohára lepkavú, bordovú tekutinu. Pohár si priložila k perám no zháčila sa. Do chrbta sa jéj zabodával ďalší pár očí. Pohár rýchlo položila na stôl a mihom sekundy sa otočila. Stála oproti matke, ktorá sa na ňu tajuplne uškŕňala. Matka prešla ku kozubu a sadla si na karmínovú pohovku a zavolala si obe sestry. Vedela o čom bude zase reč, o ich najstaršej sestre a o dnešnom zásnubnom bále.
„Očakáva sa od Vás, že dnes si odidve vyhliadnete svojho budúceho choťa a rok a alebo rok a pol Vás čaká presne to čo dnes vašu sestru.“ Matka sa zahľadela na ne a prebodla ich svojimi zelenými očami. „Nebudem sa Vás pýtať, či ste ešte poctivé a najmä nie Teba Katharine, u teba to nemá zmysel...“ Neuhla pohľadom len pohŕdavo pozrela na matku ale ona ďalej pokračovala:„Myslíš si, že neviem o tvojich návštevách. Jedna sa aj dnes vykrádala od teba...“ Nesklonila sa od hanby ako  sa dáme z vysoko postaveného rodu patrilo, len sa mierne usmiala. No odrazu si všimla ako sa Beatrice trasie. Ona to ešte neskončila, stále sa ešte stretáva s  tým tieňom. Chúďa, Bea,pomyslela si. Postavila sa, už ju nebavilo počúvať bežné karhanie a tak odišla do izby. Ešte počula za sebou výkriky matky ale neotočila sa.
Zavrela dvere a vydýchla si, nemala chuť do ničoho. Bála sa, čo matka urobí ak zistí, kto vlastne sú jej návštevy. No viac sa bála o Beatrice. Jej sestra je veľmi krehká a jej vzťah s tieňom bol naozaj silný a síce nemohli robiť po čom túžili, milovali sa. Bála sa ako by Bea brala ich odlúčenie.
No jéj myšlienky odrazu prerušilo klopkanie na dvere. Ak by to bola matka dvere by zatresla a mysľou by ich držala pevne. No keby to bola ona klopanie by nebolo také tiché. Zadržala dych a napla uši. Počula jemné vzlyky a hneď vedela, že za dverami je Beatrice. Otvorila dvere a sestra celá vyplašená a potláčala slzy. Bea jej vtisla do rúk kefu a hneď vedela, čo má robiť. Vždy česala sestru, keď mali ísť na bál. Beine vlasy boli krásne ebenové a jemne kučeravé. Milovala ich česať. A tak tam sedeli ticho na posteli. Vlasy jej zapla sponou, ktorú Beatrice dostala od tieňa. Bol to strieborný netopierik  so zafírmi miesto očí. Jej sestra bola tak nádherná a krehká. Bledo modrá jej tak pristala. Usadila sestru k jej toaletnému stolíku a začala jej nanášať púder a na pery jej dala jemný lesk. Pozrela sa na ňu. „Si nádherná“ Objali sa a umiali sa. Po dnešnom zobudení a rozhovore s matkou. Bola konečne šťastná. 

Vošla do siene po boku s svojou sestrou po boku. Žiarili. V miestnosti bolo plno vôní a plno tvári. Usmiala sa na Beu a zišli dole po schodíkoch. Upreli si na nich tváre, skoro všetky zo siene. Viac ľudí sa pozeralo na ne a vedela, že ich sestru Vivien bude ovládať zloba. Veď predsa to mal byť jéj zásnubný bál, no ale oni dve si majú nájsť manželov. Rozhliadla sa po dave, rýchlo prešla pohľadom cez celú sieň. Nevidela ho a to ju znervózňovalo. Sestra sa vzdialila s niakým lordom z významného rodu. Telom jéj preletel pocit zloby, že aj ten čo mal byť dnes s ňou tu nieje. Čakala, že pre ňu príde niekto a pozve ju tancovať, no nikto neprišiel. Možno preto lebo vyzerala tak obyčajne. Rovné hnedé vlasy, bledá pleť ako všetci upíri a stále v čiernom.
Hudba ustala a ona si až teraz všimla, že do siene vchádza jej sestra Vivien s jéj snúbencom. Ich tancom sa mal oficiálne začať bál. Zastali v strede parketu. Vivien vyzerala pri tanci ako by sa vznášala a jej odrazu prišlo smutno. Cítila sa tak osamelá, no v jednej chvíli ňou prešla vlna radosti. Uvidela ho na druhej strane sáli. Stál v prítmí a opieral sa o stenu. Zbadal ju a ona si všimla akonsa usmial a jemne si kusol do pery. Všetci sa pozerali na snúbenecký pár a vtedy mala šancu ho vytiahnuť zo sáli. Zrýchlila krok a vyšla zo siene. Oprela sa o masívny stĺp pri schodisku a čakala. V tom sa k nej priblížil zo zadu a jemne ju myklo. Nečakala, že príde z tieňa schodov a hlavne z úplne inej strany. Bol oblečený v čiernom brokátovom obleku so zlatými gombíkmi. Plavé vlasy mal jemne strapaté a na brade mal jemné strnisko. Usmial sa, bolo mu vidno tesaky. Pritiahol si ju k sebe a vtisol jej na ústa jemný bozk. Bozk mu oplatila a chytila ho za ruku a ťahala ho svojej izby. Hodil ju na postel s trochu väčšou silou až jej vyrazilo dych. Ležala na posteli a on jej stiahol šaty a už bola len v spodnom prádle a v korzete. Rýchlo dýchala a prsia sa jej nadvihovali. On sa zaprel rukami nad ňou a vtisol jej bozk, no tento nebol tak jemný. Bol surový a už nebol tak plný lásky. Keď otvorila oči už sa neusmieval. No odrazu sa panstvom prehnala vlna výkrikou a v nich rozpoznala aj hlasy sestier. Prevalil ju na brucho a pritlačil jej koleno chrbát a ruky jej zaviazal kusom látky a zase ju prehodil na chrbát a usmial sa. Ona sa metala na posteli a on ku len sledoval a usmieval sa. Zatiaľ počula výkriky z prízemia a snažil sa medzi nimi začuť sestry no márne. „Bastard, pusť ma!“ teraz jej všetko dochádzalo. Athan Von Carstein, mal získať jej dôveru. Jej výkriky sa začali meniť na hysterický plač. „Odporúčam ti byť ticho, tvoj plač mi lezie na nervy a veľmi sa nemrv. Nech máš energiu, keď sa vrátim. Vieš ako mám na teba chuť po boji. A ak sa mi to nebude páčiť tak uvidíme, čo sa stane tvojim sestrám a aj s tým tieňom.“ Plakala, tvár mala črevnú a slzy sa jéj na brade miešali so slinami a soplami. Vtisol jéj ešte teraz jeden bozk, zhnusene na ňu zagánil a vyšiel von. Zatresol dvere a zamkol ich a ona už nemala silu bojovať.