,, Priznávam, že táto výprava bola naplánovaná, ešte skôr ako som to celé naplánoval."
V čase v ktorom som sa nachádzal, a priestor ktorý ma tak mučil je ako každopadna rutina. Rutina, ktorá má len odmedzuje, zraňuje, a stáva sa mojim nepriateľom!
Deň sa mi začal ako obvykle. Neviem si predstaviť ako by som aspoň dnes mohol zlepšiť svoje pocity a naladiť sa na pokojné myšlienky. Kráčam pomedzi ľudí, zamyslený a ustarosteny!
Na sekundu som sa posadil, a rozmýšľal som nad tým, ako vlastne ľudia okolo samých seba vnímajú všetok to čo sa okolo nich odohráva.
Tak hlboko som bol zahladeni do priestoru v ktorom som, že vnímam ľudí ako rýchlych jazdcov!
Nedokážem opísať aká sila na ných tak tlači, pretože v zlomku sekundy, sa strácam od pozorovania. Vnímam ako rýchlo dokážu v okamžiku zmeniť myslenie.
Len tak pomaly som kráčal, a rozmýšľal som nad tým ako je možné že u mňa myšlienky pretrvávajú.
Niejako na to nedokážem myslieť, a hlavou mi zrazu mremietavaju strašne veľa otázok, na ktorých nemám jasné odpovede. Každá odpoveď na moje otázky mi prídu pravdivé...
Bengoro Jozef🤫
YOU ARE READING
Frredom of my tears/Sloboda mojich sĺz
FanfictionTajomstvo nikdy nebude odkryté verejnosti!
