Dcéra bielej temnoty -Gwardelian [Prebieha korektúra]

1. Kapitola - Portál a draky

Prúd portálu ma celkom pohltil. Rútila som sa do priepasti a výr vzduchu mnou pohadzoval ako pierkom. Okolo mňa sa vírili farby dúhy. Ak by som si mohla tento pohľad vychutnávať za iných okolností tak by sa mi páčil. Pokúsila som sa zamávať krídlami, no silný nápor vzduchu mi ich takmer zlomil. Nechala som sa teda voľne unášať. Krídla som založila na chrbát, ruky a nohy som spojila. Odpor vzduchu sa zmenšil a ja som sa začala šialenou rýchlosťou rútiť nahor až sa farby okolo mňa zlievali do jednej obrovskej šmuhy. Všetko okolo mňa začalo žiariť silnejším svetlom. Žiara sa pre moje oči stávala neznesiteľnou čo ma prinútilo ich zavrieť. Zrazu sa mi pred zatvorenými očami niečo preblyslo. Otvorila som ich vo chvíli ako ma niečo vyšmarilo do prázdna. Nápor vzduchu v momente ustal. Letela som vzduchom a pod nohami som zbadala zem. Ruky som nastavila pred seba pripravujúc sa na pád. Náraz ma odhodil vopred čo spôsobila že som sa ešte pár krát prekotúľala. Pravá ruka ma začala príšerne bolieť. no nejako som docielila to že sa mi podarilo vyteperiť sa na nohy. Snežná búrka ktorá všade navôkol zúrila ma schladila a zmáčala od hlavy po päty. Obzrela som sa okolo seba a nemohla som uveriť vlastným očiam. Všade navôkol sa tiahli obrovské hory. Ich vrcholce boli pokryté hrubou vrstvou ľadu a snehu. Niektoré boli celkom zahalené mliečnou hmlou, Rokliny sa tiahli hlbšie ako oko dovidelo. Na ich dne bola len strach naháňajúca temnota a prázdnota. Odkopla som kamienok a snažila sa zachytiť jeho dopad. No ten neprichádzal. Otočila som sa a odišla od nebezpečného okraja. Povrch bol pokrytý šedými, čiernymi, bielymi a červenými skalkami. Rozhliadala som sa a čakala na zvyšok mojej výpravy. Prvý dopadol Matt.Tvár sa mu skrivila do bolestnej grimasy a z úst vydral ston. Pribehla som k nemu a kľakla si do snehu. "Matt, Matt!" zatriasla som ním. "Si v poriadku?" Otvoril oči no namiesto odpovede len skríkol. "Pozor Klara!" A strhol ma na stranu. Na miesto kde som predtým kľačala dopadla Ilia s ďalším z Lénai. Myslím, že to bol ten s ktorým som ju videla na oslave. Onedlho bol vrcholec hory takmer celý pokrytý deťmi bohov. Pomaly sa preberali a sadali si. Všimla som si že viacerý z nich sa začali triasť od zimy. Až vtedy som zistila že žiadnu necítim. Roztiahla som krídla a zamávala nimi čím som ich zbavila vody a nánosu špiny. Ako posledný nakoniec dopadol Sebastian. Niektorý sa už takmer spamätali a začali sa dohadovať, či tu na noc založíme tábor alebo sa rovno pokúsime dostať do pevnosti. Ak búrka neustane a nikto nám nepošle niečo čím by sme sa mohli dopraviť do pevnosti, ostaneme na noc tu. Sebastian sa začal rozhliadať, očividne niekoho hľadal. Keď ma našiel jeho pohľad, podišiel ku mne. "Klara, pomohla by si mi?" Spýtal sa ma. "Samozrejme. S čím, Sebastian?" "Potreboval by som zohnať odvoz... A keďže ja už nie som tak mladý ako by si si bola myslela, neviem, či by som to sám dokázal. S tebou a tvojimi schopnosťami máme oveľa väčšiu šancu." "Dobre, prečo nie." odvetila som. "Čo za odvoz to bude?" "Draky." Šepol to tak ticho, až by som si takmer iba bola myslela že sa mi to zdalo. Draky? Samozrejme, že som vedela že tieto tvory existujú, no predstava že ich stretnem bola zrazu ohromná. Miliardy ľudí tam vonku si o niečom takom ani len nesníva..."Poď teda, prosím, za mnou." Povedal a začal kráčať k okraju skaly. Nasledovala som ho.

Keď sme boli už takmer pri okraji, zrazu zastavil. "Učil ťa Timoteus vytvárať gule z energie?" Spýtal sa ma. "Áno." Odpovedala som. "Tak teda jednu vytvor." Pokynul mi. Zavrela som oči. Začala som zhlboka dýchať a sústredila sa na silu ktorá mnou prúdila. Postupne som časť z nej začala usmerňovať medzi dlane. Pomaly som ich od seba začala odďaľovať, tvorila som tak priestor pre guľu.Otvorila som oči. Dlane som už oddialila úplne. Nad rukami sa mi vznášala sivo-modro-biela žiarivá guľa veľká asi ako malá dyňa. "Výborne." Pochválil ma Sebastian. "Vieš ako ňou máš odoslať správu však?" Spýtal sa ma a ja som prikývla hlavou. "Pošepni jej teda : Dragain Agairt!" Rozkázal. Jazyk som sa učila takže som významu odkazu porozumela na čo som sa musela usmiať. Ruky som zdvihla na úroveň úst. Guľu som k sebe jemne priblížila. V mojich rukách pulzovala, bola to časť mňa, časť mojej mágie, energie a sily. Nikdy ma to asi všetko neprestane udivovať. Potichu som šepla dragan agairt a vyhodila ju do vzduchu. Guľa sa akoby rozradostene rostancovala a odletela preč. Pochopila, čo musí spraviť.

Keď sme sa so Sebastianom vrátili späť do tábora, navôkol už bola úplná tma. Kým sme boli preč Lénai založili vysoký oheň a posadali si do kruhu. Každý mal pred sebou drevenú misku plnú rôzneho ovocia. Podaktorí držali v rukách husle alebo gitaru. Vládla tam šťastná a domácka atmosféra ktorú som nikde okrem doma nezažila. Do diaľky sa šírila jemná hudba. Pohľadom som vyhľadala Matthewa. Sedel vedľa neznámeho postaršieho muža ktorý bude asi jedným z mnohých mentorov. Vzala som si misku, naplnila ju ovocím a trochou pečiva a pobrala sa za Mattom. Šaty som si podložila namiesto podložky a posadila sa. Matt sa ku mne otočil a usmial sa. "Čo ste robili so Sebastianom?" Spýtal sa. "Posielali sme odkaz." "Čože? Prečo si ma nezavolala?" Smutne sa spýtal. "Ale Matt... Nevedela som, iba ma zavolal že potrebuje moju pomoc." "Koho ste volali?" "To sa myslím, o chvíľu dozvieš." Tajomne som odvetila. "Dúfam že to bude čoskoro, neznášam takéto čakanie." Zasmial sa a dozadu sa oprel o lakte. Zívla som. "Nie si unavená?" Ustarostene sa na mňa pozrel, "Už byť začínam. Bol to dlhý deň." Prikývol a privinul si ma. "Zostávame na noc tu, vodkyňa?" Podpichol ma. "Nebude treba, plukovník. Posila je ochvíľ tu" Vrátila som mu, na čo sme sa začali obaja smiať. Ľahla som si k nemu do snehu. Oheň a teplé šaty ma hriali. Matt vzal moju ruku do tej jeho a začal sa s ňou pohrávať. "Ako si si predstavovala Talamh?" Spýtal sa ma. "Mala som veľa verzií. no ani jedna z nich ani zďaleka nevystihovala realitu. Snažím sa od určitých vecí nemať priveľa očakávaní, som potom menej sklamaná. Neviem sa dočkať na **Nearth Diaga." "Na tú som zvedavý taktiež, no mňa zas najviac láka časť, ktorá podlieha vodným elementom." "To je pirodzené, je to predsa tvoj živel." Usmiala som sa naňho. Zrazu niekto zhíkol. Ozval sa krik, Lénai sa rozpŕchli od ohňa. Pozrela som sa hore na nočnú oblohu a nemohla uveriť vlastným očiam.

* Dragan Agairt - Zvolávam Draky

**Nearth Diaga - Božská pevnosť