Prepojení

Chapter I

"Ahoj oci, mám to olovo čo si chcel," poviem hneď ako vkročím do kovárne. Tovar položím a okamžite ocka zo zadu objímem.

"A si si istá, že je to čisté olovo? Naposledy nám dali zliatinu," povie mi a ani sa neotočí.

"Ahoj, aj ja ťa rád vidím, ako si sa mala?" hravo ho zaimitujem a pokračujem, "A nie, nie je to zliatina. Váha aj rozmery sedia."

"Ale no, veď ty vieš že ťa mám rád," otočí sa a poriadne ma objíme, "Ale tu zakázku musím čo najskôr dokončiť. No a ako si sa mala? Inak dnes som videl pri kostole Petra, jeho mama mi hovorila že chce narukovať do armády."

"Dobre, ďakujem za opýtanie a áno túži po tom od malička. Už chodí na kurzy, vraj ma aj niečo naučí ak budem chcieť."

Otec sa len zasmeje, kývne rukou a pokračuje v práci. Tak sa rozhodnem, že rozdúcham vyhňu a pôjdem do mesta nakúpiť veci na zajtrajšie výročie. Nechce sa mi veriť, že už prešlo 10 rokov čo nás mama opustila. Rozlúčim sa s otcom, zoberiem zopár zlatiek a vyberiem sa von. Dnes je pekne, možno by som mohla spojiť príjemne s užitočným.

*Klop, klop, klop* zaklopem na dvere a čakám. Po minúte mi otvorí vysoký atleticky stavaný chlapec s ovalnou tvárou, ostrými rysmi, tmavými očami a tmavohnedými vlasmi. Nie jedno dievča by povedalo, že je pohľadný a ja nebudem tvrdiť opak, lebo je to pravda. Ale on to dobre vie a rád to využíva vo svoj prospech aby sa pobavil s dievčatami. Samozrejme s tým nesúhlasím a on to vie, takže sa o tom nerozprávame kým to nieje nevyhutné. Mimochodom jeho meno je Peter a v kľude by ste mohli povedať, že sme najlepší priatelia.

"Tereza, čo ty tu? Myslel som, že si bola v Bringhamtone po olovo," usmeje sa na mňa tým svojím oslnivím úsmevom, ktorý mu okamžite opätujem.

"Bola, ale už som späť. Idem do mesta nakúpiť nejaké sviečky a podobne a napadlo ma, či sa nechceš pridať."

"Že váhaš," zavrie za sebou dvere, "pozri ako je dnes krásne mohli by sme ísť k jazeru a dať si tie čučoriedky čo tam rastú. Ako za starých čias!"

"Ako za starých čias," pritvrdím s úsmevom. Hodí mi ruku okolo pliec a vydáme sa na cestu nevšímajúc si tmavú postavu sledujúcu nás z poza kríkov.