Stratena v sne

1. kapitola

,, Vezmeš si ho a bodka! "  zvrieskla mama už celá červená v tvári.

A presne v tomto momente to stopnime.  Stojím v kuchyni s mojimi rodičmi a hádam sa s nimi. Zas a znova rozhodujú o mojom živote, mama mi plánuje každú jednu minútu môjho života už asi od mojich hnedých plienok. Veď zistíte sami.

,, Matka, už niekoľko krát som ti povedala, že je to môj život a ja mám právo rozhodovať o ňom. Už mám 19-násť nie som mala. A ak si myslíš, že sa vydám za nejakého egoistickeho, arogantneho debila len preto, že je najbohatší v meste, a preto že si to jeho otec želá, tak nie dik. Ak chceš vezmi si ho sama.
Máme vlastnú spoločnosť, sami dobre viete, že sme na tom dosť dobre a nepotrebujeme peniaze niekoho iného. " povedala som úplne skľudom a prestúpila som s nohy na nohu.

,, Lauren, prestaň papuľovať!" rozčuľuje sa matka.

Stále len vrieska, vy sa s ňou aj snažíte rozprávať normálne, ale ona nieee, nedá si povedať a nedá. Stále dokoliečka si ide to svoje a len ona ma pravdu, nikto iný.

,, Od mala ťa vychovávame, staráme sa o teba. Si povinná nám to nejako vrátiť! A tu poznámku o egoistickom debilovi sa budem tváriť , že som nepočula. Proste si Sebastiana vezmeš a skončila som, to je moje posledné slovo. "

,, Zabudla si slovíčko arogantného a proste nie, toto naozaj nie!" už som strácala nervy.

,, Lauren.. " ozval sa konečne otec:,, Viem, že od teba žiadame mnoho, no ver, keby to išlo inak tak ťa do ničoho takého nenútime.
Pravdou je, že naša firma si vedie veľmi zle, spravili sme jeden obchod čo nevyšiel a tak sme prišli o veľké peniaze. Vtedy som šiel za Michaelom Strongom, poprosiť ho o pomoc. Samozrejme súhlasil no pod podmienkou, že ma u mňa veľkú láskavosť. Vtedy sa ešte nevyjadril, čo presne to bude, proste povedal, že keď príde čas tak sa to dozvieme.
Ani v tom najhoršom sne by ma nenapadlo, že sa ozve a bude žiadať, aby sa jeho syn oženil s tebou. Keď som sa snažil odporovať, začal sa mi vyhrážať , že moja rodina za to zaplatí tým najhorším možným spôsobom, zľakol som sa. Neprežil by som, ak by sa vám niečo stalo. Tak som samozrejme musel súhlasiť, nemal som na výber. Michael je silný a vplyvný muž, takého si človek nechce pohnevať. " povedal otec a v očiach som mu videla smútok. Až teraz som si všimla ako zostarol, vlasy pretkané šedinami, pod očami kruhy a tvár posiata vráskami.

S matkou som sa doťahovala stále, aj kôli hlúpostiam, otec bol vždy keď sa dalo na mojej strane a zastal si ma.

Mojim snom bolo precestovať svet, spoznávať nové krajiny, nové veci objavovať krásu v maličkostiach.. Nuž, asi sa ho budem musieť vzdať, pretože nastal čas dospieť a prevziať na seba nejakú zodpovednosť.

,, Tak fajn, vezmem si ho. " s týmito slovami som sa pobrala preč s kuchyne.

,, Kôli našej hlúposti sa musí vzdať všetkého, čo jej bolo kedy milé. Pohnojili sme to." počula som posledne slová ktoré otec adresoval mojej matke. Nezaujímalo ma to, prečo by malo. Budem sa vydávať.

Každe dievča si určite predstavovalo svoju vysnívanú, dokonalú svadbu, kde bude mať tie najkrajšie šaty a ona sama bude žiariť ako najkrajší diamant v klenotníctve. Jasné že ja tiež, no minimálne v dvadsaťpäťke a nie takto. Veď budem robiť len maturitu a ešte výška, bude toho veľa, veľmi veľa. Život sa my odrazu začal sypať.
Z mojich myšlienok ma vytrhlo cinknutie telefóna, ktorí oznamoval, že mi prišla správa.

O 21:00 pred barom. Bude to rozje.. ideme sa zabaviť. Nezabudni sa riadne nahodiť.

Mia

No.. Viete ako som rozprávala o tom dospievani? Hádam to ešte jednu noc počká no nie?
Možno to bude posledná príležitosť kedy sa môžem zabaviť s mojimi kamarátkami. Užiť si voľnosť, nič neriešiť a zabávať sa ako keby to malo byť to posledné na čom záleží.

Takže som prudko otvorila dvere na skrini a začala som sa prehrabávať vo veciach, ktoré som mala.
Po tom čo som konečne našla moje obľúbené čierne obtiahnuté džíny, čierny crop-top a červenú koženku, som zišla dole po schodoch.

,, Kde ideš? " opýtala sa mama, ktorá sa zjavila medzi dverami obývačky.

,, Von." odpovedala som stručne.

Obula som si čierne lodičky, vzala si čiernu kabelku, kde som si vložila peňaženku, telefón, sluchátka a potrebné doklady.

,, Nečakajte na mňa. " bola posledná vec ktorú som povedala mame, predtým ako som za sebou zavrela vchodové dvere.

Následne som si zavolala taxík a už som sa viezla na dohodnuté miesto stretnutia.
Po pol hodine som taxikárovi zaplatila a vystúpila som pred barom, odkiaľ na mňa už mávala Mia a ešte jedno neznáme dievča.

,, Ahoj, toto je moja sesternica Amy. Bude dnes večer s nami ak nevadí. " uviedla na pravú mieru Mia.

,, Ahoj, teší ma. Jasné, že nevadí. Aspoň keď sa vypaíš preč
, ako to ty vždy robievaš, nezostanem sama." zasmiala som sa. Aj keď je to pravda, Mia sa vždy nejako vypari a potom mi napíše len sms-ku, že je v poriadku a nech sa o ňu nebojím.

,, No.. Ak sa túto Amy nevyparí ešte skôr ako ja." odpovedala mi Mia so smiechom.

,, Len to dúfam nie. " poznamenala som a už sme všetky tri kráčali smerom ku vchodu do baru.

Zaplatili sme vstup a vošli sme dovnútra. Vo vnútri hrala hudba, no nežilo to tu ešte tak veľmi. Zábava sa začína väčšinou až tak okolo dvanástej a je len štvrť na desať takže máme ešte veľa času sa najskôr opiť..teda minimálne dostať do nálady.

* * *

Bola pol noc a konečne to tu začalo žiť, ľudia sa bavili na parkete, niektorý pili pri bare iný sa rozprávali v boxoch. Amy išla tancovať s nejakým chalanom, ktorého tu stretla. Mia sedela ticho vedľa mňa a pozerala sa po okolí, asi pozerala po nejakom fešakovi.

,, Budem sa vydávať. " dostala som zo seba po dlhej odmlke.

,, Prosím?" otočila sa na mňa Mia šokovane.

A tak som jej vyrozprávala, celý príbeh. Koniec koncov pred Miou tajomstvá nemám.

" Prosím vás, dvojitú vodku s džúsom. Dva krát!" zvolala Mia na čašníka:,, tak toto ma naozaj dostalo. Dievča ty si v poriadnom probléme, s ktorého sa nedá dostať. " poznamenala Mia.

,, Dik vôbec o tom neviem." odpovedala som so zúfalstvom.

Čašník nám priniesol vodku s džúsom, vypili sme to na ex. Takto sme dali ešte asi tri ďalšie polky, až som mala pocit, že ma už vypne. Všetko sa mi točilo a ledva som vnímala Miu, ktorá rozprávala o nejakom chalanovi, ktorého tu videla.

,, Ideme tancovať! " postavila sa Mia a ťahala ma so sebou.

,, Ja nekdem fakt nie, mne ne.. Není dobre. Pol.. Potom prídem." odpovedala som s ťažkosťou.

,, Tak fajn, čakám ťa na parkete. " uškrnula sa a odišla.
Nechápem ako môže niekto toho toľko vypiť a rozprávať normálne, mne sa plietol jazyk a slová mi pomaly nedávali zmysel.

* * *

,, Čo tu kočka ako ty sedí sama? " povedal neznámy, chlapčenský hlas.

A už som len cítila, ako sa sedačka prehla od toho, ako si sadol vedľa mňa. No zbohom, teraz fakt nie.