EMERY

Prológ

Hello, it's me, I was wondering
If after all these years you'd like to meet
To go over everything
They say that time's supposed to heal ya
But I ain't done much healing

Hello, can you hear me?
I'm in California dreaming
About who we used to be
When we were younger and free
I've forgotten how it felt
Before the world fell at our feet

Vo chvíli, keď započujem prvé tóny tejto piesne, moje srdce začne splašene biť a hneď na to je moja prázdna myseľ zaplavená spomienkami. Spomienkami, vďaka ktorým môj život už nikdy nebude ako predtým.

Ak by som nesedela v preplnenom vlaku obklopená snáď dvadsiatkou neznámych ľudí, zaručene by som sa rozplakala. Síce je to už 6 mesiacov, čo ma nechal a odsťahoval sa s inou, ale pravdou je, že stále ma to bolí rovnako. Nádychom a výdychom sa snažím vyhnať myšlienky o minulosti z hlavy a sústrediť sa na súčasnosť.

So slúchatkami v ušiach sa ešte viac zabalím do šálu a hlavou sa opriem o rám okna. Husto padajúci sneh naznačuje, že zima ešte neskončila, no pri pohľade na moje plátené tenisky myslím len na to ako opäť prechladnem. To by mi už len chýbalo, nestačil azda ten milión zaľúbených párov, ktoré som počas dnešného týždňa stretla? Och, keby mám aj ja niekoho kto by sa o mňa staral.

Moje zúfalé dumanie vyruší náhly dotyk na pravom ramene.
Spočiatku si myslím, že je to kvôli hudbe, ktorú mám príliš nahlas. Našťastie nie. Nad sebou zazriem vlakovú sprievodkyňu.
"Dobrý deň, slečna. Váš lístok poprosím," povie povýšenecky. Z jej pohľadu sála nedočkavosť.
"Hmmm, jasné," potichu odpoviem. Rýchlo siahnem po peňaženke a vytiahnem lístok. To ako mi ho vytrhne len potvrdzuje, že pokojná nie je. Odľahne mi, keď po skontrolovaní pár cestujúcich zmizne z môjho dohľadu.

Vytiahnem si mobil, na displeji zasvieti 14:54. Ešte 20 minút a vystupujem. Tento čas sa rozhodnem stráviť odpisovaním na správy, ktoré mi počas dňa prišli. Je ich dosť, no väčšinou sú to spolužiaci, ktorí chcú poslať správne výsledky z fyziky, tieto správy nateraz odignorujem a rozhodnem sa ich vyriešiť až doma. Veď je piatok, pár hodín počkajú. Oči mi takmer vypadnú z jamiek, keď si prečítam správu od Mad. Už viem, že moja najväčšia obava sa naplnila.

Madelaine: Em, Noah sa vrátil domov. Camille mi povedala, že s Victoriou sa rozišiel. Predtým než sa rozhodneš nakopať mu riť, zavolaj mi. Dvom nám to pôjde lepšie!