Tak veľmi mi chýbal, až som sa rozhodla, že mu napíšem. Po štyroch mesiacoch trápenia som tak spravila. Chcela som ho vidieť, počuť, cítiť.. ❤️ Dala by som za to čokoľvek. Za ten risk mi to jednoducho stálo. Stretli sme sa a vedeli sme, že sme sa nikdy neprestali ľúbiť, že to v nás len tak nevychladlo, že stále nosíme jeden druhého v našich srdciach.. Usmievali sme sa na seba, držali sme sa v objatí a cítili tú neskutočnú lásku. Na všetko sme zabudli v momente, keď sme sa znova stretli. V ten okamih som bola tak veľmi šťastná, no zároveň som mala strach.. Strach zo súčasného priateľa. Vedela som, že ak nás odhalí, ak zistí, že sme sa vôbec stretli, že sme boli v jednej izbe spolu aj napriek tomu, že sa medzi nami nič nestalo, stane sa niečo zlé.. Avšak on mal kontakt všade. Aj u recepčnej, ktorá ho o nás informovala. Vydali sme sa na útek pred ním a pred všetkým, čo by nás malo opäť rozdeliť. Utekalo sa mi ťažko. Mala som pocit, že ho mám pomaly v pätách. Ukryla som sa medzi regálmi v knižnici. Už som si myslela, že som sa tomu zlu vyhla, no ono si ma znova našlo.. Cestovali sme preč, preč od mojej lásky. Bolelo ma to, nevedela som, kde je ani čo je s ním. Nemohla som sa s ním skontaktovať, keďže mobil som nemohla mať pri sebe. No v tom si ma našiel. Neviem ako, no nejako sa mu podarilo dostať do vlaku, kde sa potom cestou skrýval. Bola som tak šťastná, že ma nepustil a nenechal samú. Keď sme vystúpili, musela som kráčať po boku svojho partnera. Nevedela som, kde je moja láska, moje šťastie, no vedela som, že ma neopustil a bol vždy nablízku. Bála som sa ako bude priateľ reagovať, no na moje prekvapenie bol až príliš pokojný, ba až opatrný. - Do tvojho brata nabúrali na križovatke dve autá. - Vraj umrel. Nechápala som, ako. Bol tu a zrazu nie je.. Nemohlo sa to stať a on to nemohol vedieť.. Zrazu som precitla zo sna. Uľavilo sa mi, že brata mám stále nažive, no postupne som si začala uvedomovať tú silnú bolesť, ktorú som pocítila pri zistení, že človek, ktorého tak veľmi milujem tu už viac pre mňa nie je a možno ma už dlho nemiluje. A ľúbil ma vlastne niekedy? Ktovie? Kiežby som sa to mohla niekedy dozvedieť, no teraz len ležím vedľa človeka, s ktorým nie som šťastná a dúfam, že sa raz opäť stretneme ako v tom sne. ❤️
