Prosím keď to budete čítať tak VOTE a komentár nech viem či má zmysel pokračovať :)
Ďakujem Domi.
Našlo mi veľa pesničiek tak som si vypočula tie čo mali aj klipy...pesničky bez klipov ma nebavia.
Práve som počúvala jednu s názvom Little Things...celkom fajn pesnička, nikdy som si nevšimla aké má narsic pekné oči. Tú pesničku som si prehrala asi 5 krát a už som ju vedela naspamäť. V tom sa mi otvorili dvere na izbe a do izby vošiel blonďák.
„Ahoj. Neruším?“ opýtal sa a očividne sa bál čo odpoviem.
„Nie v pohode. Poď ďalej“ usmiala som sa naňho. Sadol si vedľa mňa.
„Čo robíš?“ povedal a nakúkal mi do notebooku.
„Nič pre teba“ zasmiala som sa.
„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ povedal zo strachom v očiach. Vyzeral byt z nich asi najnormálnejší.
„Jasné pýtaj sa“ snažila som sa byť milá.
„Prečo nás nemáš rada?“ opýtal sa a vyzeral, že za chvíľku sa rozplače. Chcela som mu na to povedať niečo drzé, ale prišlo mi ho ľúto. Vzdychla som si.
„Vieš...bývala som na Slovensku. Pravdepodobne netušíš kde to je, ale to je jedno. Moja bývalá najlepšia kamarátka tam býva a miluje vás. Hneď ako vás videla v X-Factore sa do vás zamilovala. Najprv som to brala tak, že ju to hneď prejde aleee...“ zarazila som sa. Nevedela som načo mu to hovorím, a či mu to vôbec mám hovoriť...ešte nikomu som to nepovedala tak prečo chalanovi, ktorého poznám polhodinu?
„Ale?“ zvedavo sa na mňa pozeral.
„Ale začalo sa to stupňovať...začala o vás básniť každý deň, a mňa si už ani nevšímala všetko čo ju zaujímalo ste boli len vy. Keď som sa s ňou o hocičom vážnom rozprávala nikdy ma nepočúvala lebo myslela len a len na vás. A to mi vadilo“ musela som prestať rozprávať lebo som mala slzy na krajíčku. On si to všimol...nastalo trápne ticho.
„Takže preto ste sa pohádali? Lebo nás mala rada? To ma mrzí“ zosmutnel.
„Nie. Preto sme sa nepohádali... to ja som to pokazila...hovorila som o vás škaredé veci a netušila som, že ju to raní...a teraz by som to najradšej vrátila späť“ ako som to dopovedala po líci mi stiekla slza.
„No táák to sa spraví. Neboj“ povedal a objal ma. To ma rozplakalo ešte viac. Ako môže byt niekto tak milý? Vždy som si myslela, že sú to iba namyslený chalani, ale ako vidím mýlila som sa.
„Pôjdeš so mnou dolu?“ pozrel sa na mňa a čakal na odpoveď.
„Nie, nie ja ešte pôjdem na facebook aaa skúsim sa s Nikou udobriť“ usmiala som sa cez slzy.
„Ou...zabudol som sa predstaviť ja som Niall“ vystrel ku mne ruku.
„Ja som Molly. Teší ma“ podala som mu ruku a on mi ju pevne stisol. Prišlo mi to smiešne...Keď odišiel šla som na FB z nádejou, že tam bude Nika.
Nika mi poslala správu-> Ou bože...nestihli sme sa rozlúčiť L budeš mi chýbať. Už som ti odpustila. A kam sa sťahujete??
Bola online tak som jej odpísala-> Do Londýna..
Nika-> Ou...to je ďaleko :/ ale vieš čo je na tom super?
Nevedela som čo na tom môže byt super tak som jej napísala -> Nič. Keď tu niesi ty ,tak tu nič super nieje :/
Nika -> Nie ty hlupáčik :D sú prázdniny a mohla by si prísť do našej Narnie.
Ja-> Alebo ty sem J
Nika -> opýtam sa maminy. Musím končiť papa.
Zavrela som notebook a išla som dole. Chalani tam stále sedeli.
„Mamí??“ snažila som sa nahodiť milý tón.
„ Mám prácu“ odvrkla mama a zase niečo riešila s tým v pásikoch.
„Fajn!“ povedala som urazene a vybehla som hore.
Ľahla som si do postele a zaspala som.
„Molly! Vstávaj!!“ kričala z dola mama.
„Hmmm“ zastonala som ale nakoniec som sa prebrala a prišla som na schody, kde som sa usadila.
„Molly rýchlo sa obliekaj!“ povedala nervóznym tónom.
„Čo sa stalo?“
