Úprimne s thrillermi ako takými nemám veľa skúseností. Okrem "The Butterfly Effect" a pár iných titulov, ktoré som videl len preto lebo nič iné v telke neišlo, som z tohto žánru nevidel vôbec nič. Film Predestination mi bol doporučený spolužiačkou a čitateľkou mojich recenzii s nickom "the_beast_02", ktorej túto recenziu venujem. Výzvu prijímam! Poďme teda na to:
Začnime menej podstatnou časťou. Vo filmoch ako tento sú ním vizuálne efekty. Veľa sme ich počas filmu nevideli, lebo ich viac ani nebolo potreba. Maličkosti ako napríklad zmiznutie pri cestovaní v čase splnili svoj účel, ale nijak sa nad ním nepozastavíme. Kamera na tom bola celkom dobre. Uhly pohľadu sa striedali a tak oživili scénu. Ich následné zostrihanie malo veľmi dôležitú rolu, keďže práve prestrihy nám naznačovali pravý význam danej časti príbehu. Žiaľ sa počas neho objavilo aj pár postrehnuteľných chýb, keď v niektorých prípadoch pri prestrihnutí na inú kameru vidíme malú chvíľku aj po druhý krát, ako napríklad v ôsmej minúte filmu, keď barman nesie pivo (po strihu ho vidíme o meter späť na mieste, kde vychádzal). Pri takýchto scénach vidíme, že jednotlivé časti neboli natočené iba raz, ale skladajú sa z viacerých pokusov. Ale predsa len sú to malinké detaily, ktoré pri filme s relatívne nízkym budgetom môžeme odpustiť.
Prejdime na príbeh. Jej inšpiráciou bola poviedka z roku 1959 s názvom —All You Zombies—. Okrem pár malých detailov je príbeh filmu totožný s jeho predlohou. O jej prepracovanosti niet pochýb. Ako to už u thrilleroch býva, aj z príbehu Predestination vám prebehne mráz po chrbte. Bude vás čím ďalej tým viac prekvapovať až sa dostanete k momentu, kde vám to bude dávať zmysel a celý príbeh vám bude pripadať až desivo prirodzený (aspoň ja som z neho mal taký pocit, každý divák to prežíva svojím spôsobom, čo je tiež zaujímavé). Niektorý nechápavý jedinci (ako napríklad aj ja) si ho však budú musieť pozrieť viackrát, pretože im niektorá časť podstaty unikne. Divné slovné spojenie "niektorá časť podstaty" som použil právom, keďže ani jeden malý moment v celom filme nieje zbytočný. Pozerať tento film bolo naozaj ako čítať poviedku. Žiadne zbytočné omáčky okolo, len samotný príbeh. Cenou za to ale bolo, že u menej citlivých divákov sa pri pozeraní nevytvorili silné emócie. Je to dobré? Je to zlé? Posúďte samy. Okrem komplikovanosti pôvodu jednotlivých postáv film chce, aby sme si uvedomili schopnosti, ktoré postava geneticky získala, čo ma tiež veľmi zaujalo. Chcel by som ešte vyzdvihnúť meno Sarah Snook, čo je herečka, ktorá zvládla postavu muža, za čo si zaslúži naše uznanie.
Napokon sa príbeh po zhliadnutí filmu stáva predmetom rozhovoru na jeden dlhý večer. Keby sa ma niekto pýtal, či by som mu doporučil tento film, určite by som mu povedal, nech si ho pozrie so skupinkou kamarátov, aby mal s kým ten rozhovor viesť. Vo mne ako v samotárovi však tento film nezanechá hlbokú stopu, takže sa na neho budem pamätať iba vďaka tejto recenzii.
