Wow nečakala som, že to prečíta tolko ludí :D len tak dalej hneď sa to rozbehne slubujem :* nejaky koment poteši :3
2. časť
„Mám pre teba prekvapenie“ usmiala sa mama.
„Začínam sa báť“ zamračila som sa.
Mama sa na mňa len pozerala a usmievala sa.
„Povieš mi to ešte dnes??“ zasmiala som sa.
„Sťahujeme sa!“ zvolala mama
„s...s...s sťahujeme???“ vykoktala som zo seba a slzy som mala na krajíčku.
„Áno! Nieje to super?“ Mama bola s toho celá nadšená ale ja som nevedela čo je na tom také super. Nič som nepovedala a vybehla som hore do izby. Zvalila som sa na posteľ a po líci mi stiekla slza. Otočila som sa ku fotke ocina a vzdychla som si „ Bože oci keby si to tak teraz bol...prečo ta tu nemáám?? Bol si jediný, kto mi v tejto rodine dokázal porozumieť“ začala som plakať ešte viac.
Asi po hodine som sa postavila a šla som si dole po mobil.
„Vyzeráš ako strašidlo“ zasmiala sa Sára.
„Trhni si!“ odvrkla som jej. Zobrala som si mobil a zase som bežala hore do izby. Volala som Nike ale ona mi to nebrala...určite sa ešte hnevá.
Zvalila som sa na posteľ a zaspala som.
Keď som sa ráno zobudila, pozrela som na hodiny a bolo 9:30.
„Shit!“ zakričala som a vyletela som s postele ako raketa. Zbehla som dole do obývačky.
„ Prečo ma nikto nezobudil? Znova meškám!!!“ kričala som po mame.
„Volala som s tvojou triednou a povedala som jej, že sa sťahujeme tak že nech ti dá vysvečko skôr“
Ou...na to sťahovanie som úplne zabudla...prečo mi to musela pripomenúť? Hneď ako som si na to spomenula tak sa mi slzy tlačili do očí.
„Počkať...takže ja už nejdem do školy??“ opýtala som sa prekvapene.
„Zlatko dnes poobede prídu sťahovači“ mama si s toho sťahovania nič nerobila.
Pozrela som sa okolo seba a všade boli škatule z nápismi.
„ Kde je Sára?“ až teraz som si všimla že jej ksicht tu niekde nevidím.
„Sára išla k babke po nejaké veci“
„Super!“ otočila som sa a chcela som sa vrátiť do izby, ale v tom ma mama zastavila.
„Molly?“ povedala neisto.
„Áno?“ otočila som sa v nádeji, že by mi povedala niečo čo by ma potešilo.
„Nezabudni, že o 14:00 prídu sťahovači. Skús sa do vtedy zbaliť.“
Vážne?? Len toto mi chcela povedať? Z očí mi vyšli slzy a bežala som do izby.
Chcela som zavolať Nike ale došlo mi, že je v škole tak som zapla notebook a šla na facebook.
Napísala so Nike správu: Nika prepáč za to ako som sa vyjadrila o D1 ( tak som ich volala, znelo to vtipne) nemyslela som to tak. Chcela som ti len povedať, že sa sťahujeme takže sa už asi neuvidíme...je mi ľúto, že sa nemôžme normálne rozlúčiť :/ budeš mi chýbať.
Správu som odoslala a v tom som si spomenula, že neviem kam sa sťahujeme. Zbehla som dolu a hľadala mamu.
„Mami???“
„Som v spálni. Čo potrebuješ?“
„ Kam sa vlastne sťahujeme?“
„Do Londýna...dostala som tam prácu“
„d..d..do Londýna??“
„áno..nieje to super??“ zasmiala sa mama
„great!“ povedala som a falošne som sa usmiala.
_____________________________
O 3 dni neskôr
V Londýne nás čakalo upršané počasie, ale krásny dom s bazénom a to bolo super.
Mala som krásnu veľkú izbu s vlastnou kúpeľňou.
Vyzeralo to fantasticky.
„Molly obed je na stole!!“ kričala z dola mama.
„Idéém“ bežala som dole schodmi. Kuchyňa bola spojená s obývačkou a z obývačky sa išlo veľkými sklenenými dverami na záhradu z bazénom. Tento dom bol super.
Na obed sme mali vyprážaný syr s hranolkami.
„čo dnes podnikneme??“ opýtala som sa ségry a mamy
„ Miláčik dnes asi nič lebo za chvíľku mám stretnutie s klientom. Zvládnete to tu sami?“
„Fajn...“ povedala som sklesnuto a sadla som si na gauč...v tom som z vonku začula hlasy a za chvíľku klopanie na dvere.
