Som Hana a chodím na strednú školu v meste kde bývam. S každým si tam rozumiem. Moja najlepšia kamarátka sa volá Lucia ale všetcia jej hovoria Lula. Nechodí somnou do školy a býva v dedine, hneď pri meste. Hovorím jej všetko a ona mne tiež. Poznáme...
... ,,No čo Andrej?" pýtala sa ma Lula. Andrej je môj spolužiak ktorý je starší,vyšší,obľúbenejší a každé dievča z našej školy ho miluje. Ja ho mám rada len ako kamaráta. Musím ho doučovať matiku a naši rodičia sú dobrý kamaráti takže sme často spolu.
Dnes mi Andrej napísal
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Na druhý deň som sa mu v škole prihovorila: -,,Ahoj,Andrej" otočil sa a usmial sa keď ma uvidel -,,Ahoj Hana,som rád že ma dnes tu matematiku doučíš!" -,,To je v pohode,rada to robím. A čomu nechápeš dnes?" -,,Čo sme sa učili niečo nové,ale aby som to vypočítal potrebujem vedieť deliť päťciferné číslo dvojciferným, ale ja si to nepamätám" povedal a čakal na moju odpoveď -,,Veď sme sa to učili v piatom ročníku!" -,,Ja viem..." povedal a s prosbou v očiach sa na mňa pozrel CRRRRRRN zvuk zvončeka zazvonil a išli sme a Andrejom do triedy. Mali sme matematiku. Učiteľka nám opakovala ako sa to má počítať,ale myslím si že Andrej tomu aj tak nepochopil. Ale čomu som nepochopila ja je že prečo sa v kuse otáčal za Emou? Len aby ste to chápali tak ja sedím sama,predomnou Ema s Natáliou a pred nimi Andrej. Nikdy sa za ňou neotáčal len dnes rozhodla som sa že o tomto potom poviem Lule.
Po vyučovaní som vyšla z našej školy a pohľadom hľadala Andreja. Uvidela som ho s Beou ako sa na niečo smejú. Trochu ma to zarazilo,ale išla som za ním. -,,Ahoj Andrej, tak ideme?" opýtala som sa Andreja. -,,A kam by si s mojím Andrejkom chcela ísť?" opýtala sa ma Ema. Nechápavo som sa pozrela na Andreja a on odpovedal: ,,Nie som tvôj Andrejko!" povedal s miernym hnevom v hlase a odpovedal mi na otázku: ,,Áno, môžme ísť"
Išli sme ku nám domov aby som ho doučila matematiku. Po hodine vysvetlovania som zistila že je sprostejší ako vyzerá,ale nevzdávala som to. Po dvadsiatich minútach mu stále vysvetľujem:,,A sem napíšeš 5 lebo..." ,,lebo 25:5 je 5 a do 10 mi chýba 5" dokončil za mňa Andrej. Zatlieskala som mu a dala jeden príklad nech ho vypočíta sám.Vypočítal ho správne tak som dúfala že to už chápe,ale musela som si to overiť: -,,už tomu chápeš?" prosím povedz áno! Pomyslela som si -,,áno, teda dúfam" -,,ako nepočula som?" -,,chápem" povedal. Vždy mu hovorím aby povedal chápem alebo nechápem,lebo keď mi povie ,,asi áno" tak vlastne neviem či to chápe. -,,Čo dostanem keď to vypočítam správne?" opýtal sa ma Andrej. -,,Ešte si to ani nedopočítal" odpovedala som na Andrejovu otázku -,,A keď ho dopočítam?" povedal. -,,Tak počítaj" Mala som divný pocit, v podstate si pýtal odmenu a tú si nikdy nepýtal. Čo ak...
