Senátorka II: Prebudenie sily - nápad

1. kapitola 1

„Čo tu robíš?"

To boli prvé slová, ktoré mu povedala, keď otvorila oči. Keď sa od neho odtiahla, akoby ho považovala za svojho najhoršieho nepriateľa. Pokojne sa ním mohol stať. Ani zďaleka si nevedela predstaviť, čo by to pre ňu znamenalo. Nebude ho odmietať ani ním pohŕdať, niečo také nedovolí ani jej.

„Vrátil som sa z misie, ktorá sa mohla skončiť mojou smrťou. Vrátil som sa a zvíťazil som."

„Výborne, nič iné som od teba ani len nečakala. Som veľmi rada, že si prežil, no nič to nemení na našom poslednom rozhovore, nič to nemení na tom, že si ma poslal preč, akoby som pre teba vôbec nič neznamenala, Ren."

Videl ako vstala z postele, tak to urobil tiež, stáli oproti sebe, takmer ako nepriatelia, s čím sa nedokázal len tak ľahko vyrovnať. Vedel, že je to jeho chyba, vedel, že od nej zrejme očakával viac ústretovosti, než bolo za daných okolností možné, nebolo však možné vrátiť čas, rozhodnutia už padli, dôležité rozhodnutia, ktoré mu priniesli dôležitý postup. Teraz mal viac času aj na iné veci, viac času na to, aby si budoval svoj osobný život, boli to obete, ktoré musel podstúpiť, obete, ktoré od neho boli vyžadované.

„Musel som to urobiť, bolo nevyhnutné si vybrať."

To bolo všetko, čo jej mohol prezradiť, bez toho, aby ju ohrozil, bez toho, aby ohrozil ich dieťa.

„Samozrejme, úplne chápem, prečo si to urobil, jediné čo mi nie je jasné, je to, prečo si prišiel za mnou. Prečo si neostal s osobami, ktoré ti môžu dopomôcť k skutočnej moci? Prečo strácať čas s obyčajnou senátorkou, ktorá je podľa teba priveľmi slabá na to, aby rozumela dôležitosti tvojich plánov so svetom?"

Jej hlasu sa dotkol hnev, skutočný hnev, ktorému rozumel, no nebol ochotný pripustiť jeho oprávnenosť.

„Sľúbil som ti, že sa o teba postarám, a to som aj urobil, nedal som ti sľub, že budem stále po tvojom boku."

Bol ochotný urobiť všetko preto, aby bola v bezpečí, podporovať ju, no ona odmietla akékoľvek pokusy z jeho strany.

„Isteže nie, prečo by si to aj mal urobiť, čo také by ťa asi tak k tomu mohlo viesť. Máš predsa omnoho dôležitejšie ciele, predpokladám, že sa im budeš venovať aj naďalej. Ani ja nemám v úmysle s tebou strácať čas. Čaká ma dôležité hlasovanie, na ktoré sa musím dôkladne pripraviť."

„Nebudeš sa ku mne správať takýmto spôsobom, Lia. Teraz som ochotný to prehliadnuť kvôli nášmu dieťaťu."

„Nášmu dieťaťu?"

„Áno, kvôli nemu som ochotný prehliadnuť spôsob, akým si sa so mnou začala zhovárať. Kvôli nemu, kvôli vám obom."

„Za týchto okolností je to hlavne moje dieťa, Ren, moje dieťa, o ktoré sa dokážem dobre postarať aj bez tvojej pomoci. Tu si nemôžeš robiť čo sa ti len zachce, toto miesto nie je tvoje bojové pole. Tu platia pravidlá, ktorým sa musíš podriadiť aj ty."

Nechcel, aby sa zbytočne rozčuľovala, vedel, že by jej to mohlo ublížiť, nechcel svojej rodine spôsobovať viac bolesti, než to bolo nevyhnutné, tú svoju musel pochovať hlboko, musel sa jej vzdať. Za každých okolností však bude chrániť ich.

„Toto miesto nepovažujem za vhodné, dám ti čas, aby si sa pripravila na to, že si vás odtiaľto odvediem."

„O tom môžeš len snívať, ja aj moje dieťa ostaneme tu."

„Ako som povedal, dám ti čas na to, aby si si zvykla na myšlienku, že budeme opäť spolu, aby si vybavila všetko čo je nevyhnutné urobiť, aby sa tvoje pôsobenie na tomto mieste skončilo."

Nemal v úmysle ustúpiť, ani kvôli jej krásnym očiam, ani kvôli tomu, aká nádherná bola, keď sa mu pokúsila vzdorovať.