*15*

12 2 0
                                    

#Lucy#

Ráno má zobudilo pobehovanie po byte. Tak som pomaly stala a prišla ku dverám. Pootvorila som ich a nakukla. Jack behal v pyžame po byte a asi niečo hľadal.
Po niekoľkých minútach ako tam behal si ma všimol. Mal hrianku v ústach, takže si ju vybral a povedal:
,, Dobré ráno. Prepáč, nechcel som ťa zobudiť."a zase si vložil hrianku do úst.
,,Nezobudil si ma vôbec skoro! Veď je 9 ráno! Mal si ma zobudiť skôr!"
Usmiala som sa.
Zase si vybral hrianku z úst.
,,No veď! A ja mám len dve hodiny na to sa dostať na druhý koniec mesta!
A vôbec neviem čo si mám na seba obliecť!"nemotorne dojedol hrianku a išiel sa prezliecť.
Sadla som si na gauč a pustila telku.
Veď ja mám voľno!
,,No ja byť tebou by som si vzala nejakú tú košeľu a džínsy alebo rifle, podľa toho čo sa ti hodí. A nejaké tenisky! Veď to je najlepšia obuv!"
,, Dobre! Ďakujem!"zakričal mi z izby.
,,A ja si teraz pozriem maratón Harry Pottera."zamrmlala som si pre seba.
Na kľúči som si pustila prvú časť.
O chvíľu Jack vyletel z izby.
,,Kde mám hodinky?"asi sa rozprával sám so sebou ale ja rada odpovedám ľuďom, keď sa ma nepýtajú.
,,Ty máš hodinky?"uškrnula som sa.
,,Hej. A ja sa ponáhľam! Teraz budú všade zápchy!
Aha už viem kde ich mám!"
Vbehol zase do izby.
A potom z nej vybehol.
,,Nie tam nie sú.... Kašlem na nich!
Dnes aj tak budem mať dosť stresu s šibnutou rodinou." Do ruksaku si nahádzal veci.
Pozrela som sa na stôl.
Mal tam mobil!
,,Jack ešte kým odídeš, máš tu mobil."
Podala som mu ho.
,,O Ježiš skoro som zabudol. Ďakujem! A ahoj!"vyletel z dverí.
,,Papa."

#Jack#

Vyletel som z bloku. Je 10: 26! Bože dúfam, že to stihnem!
Rýchlo som odomkol auto a nastúpil.
Ruksak som hodil na sedadlo spolujazdca.
Ale keď som sa pozrel do zrkadiel skoro ma chytila mŕtvica.
Moji vlasy boli na všetky strany!
Nejak neschopne som si ich upravil.
Bože ja teda vyzerám!
Naštartoval som auto. A vyrazil.
A hneď ako som sa dostal na hlavnú, zápcha! Klasika.
No po asi 20 minútach som sa priblížil k rodnému domu.
Zaparkoval som, a vystúpil.
Zamkol som auto, a hneď asi ako to niekto počul vybehol.
,, Braček! Už si tu!"z vchodu vybehla moja 8 ročná sestra.
,,Ahoj Emili! Tak si mi chýbala." Vystískali sme sa. ,,Aj ty mne si chýbal! A jak moc!"
Určite sa pýtate koľko mám ešte súrodencov, no ešte jedného 15 ročného brata menom Ray.
A áno staršia sestra sa volá Sam.
,, Budeš sa so mnou hrať?"
,,Eeeee možno..... Neskôr."nevinne som sa usmial.
,,Dobre."
A vošli sme do domu.
To bude deň...

Ňo.
Dnes taká nudná kapitola ale na ďalšiu sa môžte tešiť.
Bude hlavne z Jackovho pohľadu. Pochybujem, že aj s Lucynho.

Tak keď sa vám páčila, aj keď nie, dajte to vote!

Karo K.💖

Lovci paranormáluWhere stories live. Discover now