1.Kapitola

110 0 1
                                    

Jedneho rána som sa zobudila s pocitom že mi chýba niečia prítomnosť😏Rozmýšľala som nad tým aké by to bolo mať zase vzťah ale bála som sa aby to neskončilo ako naposledy..(Trošku Vás dostanem do toho aby ste vedeli čo tým myslím,asi pred pár mesiacmi sme sa presťahovali z mesta zvaným Hlohovec bola som tam rok zažila som tam veľa pekných chvíľ ale aj nepekných,vzkrátke šikana,anorexia a nakoniec došlo k normálu začala som sa baviť s ľudmi mala som zrazu veľa kamarátov po nejakej dobe som spoznala jedneho chalana vyzeral byť v pohode po nejakom čase sme sa dali do kopy bol to úplny v pohode pekný milí chalan..Po pár mesiacoch začal brať drogy z toho mu uplne začalo búchať na hlavu,bol zrazu iný nadával mi,bijaval ma za hocičo..Chcela som sa s nim rozísť ale nedokazala som to, bála som sa.Tak mi mamina povedala novinku že sa sťahujeme do mesta Zvolen,v tej chvíľi som nevedela či sa mám rozplakať (kvôli kamarátom čo som tam mala) alebo skákať od radosti.Z jednej strany som bola strašne šťastná a z druhej som bola smutná odísť od kamarátov ktorých som si moc ubľúbila..Tak som sa s tym nejako zmierila a konečne som dala koniec tomu chlapcovi,on to nevedel zniesť a zbil ma až do bezvedomia skončila som v nemocnici..) 
Ale naspäť k príbehu❤
Keď som nad tým tak rozmýšľala tak mi prišla do izby moja mamina nech sa chystam do školy,tak som sa začala maľovať,obliekla som sa a všetko čo k tomu patrí,išla som pomaly na autobus počúvala som pesničku,nastúpila som do autobusu a celú cestu som rozmýšľala nad tým keby niekoho mám,nakoniec som skončila pri tom,že to nechám tak ak mám byť s niekym tak budem😇a predsa som mala len 14 rrokov..
Prišla som do školy a čo vám poviem,normálny deň ako každý iný.Skončila škola a šla som domov,automaticky keď som prišla tak som sa najedla a šla do mesta za kamarátmi,boli sme si sadnúť do kaviarni a tam sme sa rozpravali keď nastalo 8 hodín išla som už domov.Prišla som domov sadla si na balkón zapálila som si cigaretu a pozerám sa na mobil,zrazu vidím že mi niekto poslal žiadosť na fb,automaticky som si ho pozrela na fb a napísala mu či sa pozne odpisal..

Nicolas:Ahoj,nie nepoznáme ale nebol by som proti ak by aj áno😇.

Zoe:Ahoj,hmm nehovorim že som proti ale prečo si mi tým pádom poslal..Alebo radšej nechám to tak😊

Nicolas:Haha ako chceš😁Koľko máš rokov?

Zoe:14😬budem mať 15 za pár dni a ty?

Nicolas:14?vyzeráš staršie.Ja mám 18

Zoe:No viem😏veľa ľudí mi to hovorí..Skadial si ak môžem vedieť?

Nicolas:Môžeš z Detvy a ty?

Zoe:Zvolen to nieje až tak ďaleho😊..

Nicolas:Hmm,veru nie😃

Zoe:Noo😁

Nicolas:Zoe?

Zoe:Áno?

Nicolas:Čo by si povedala ak by sme sa stretli a spoznali viac:)

Zoe:Hmm,uvidím ešte😇a čo ak poviem áno🤔.Kam by sme išli?

Nicolas:Do kina,tak sa niekam previezť ak by si chcela a tak :)

Zoe:Do kina?Pozývaš?😁

Nicolas:Že si to ty tak áno pozývam😉

Takže ľudkovia,tu je prvá kapitola😊je to zatiaľ nezáživné ale sľubujem že to bude zachvíľku o inom😊Dúfam že sa vám páči začiatok,ďaľšiu kapitolu dám hneď ako sa mi bude dať😊
Budem veľmi rada ak mi napíšete do komentárov či má cenu pokračovať..😊

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Sep 01, 2018 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Láska z internetuWhere stories live. Discover now