Poď so mnou, vezmem ťa do výšin ale nie dnes. Dnešok je moc únavný. Nechaj ma oddýchnuť a spočinúť na hrudi tvojej osoby.
Svet je tak čierny, odlišný od snov a túžob.
Jediné čo som poznal sa stráca v dychu
a myseľ mi odchádza do prázdneho dňa.
Nočný mráz mi páli prsty na rukách ako oheň beznádeje, zapálený len kvôli mne.
Strácam sa v zemi nikoho a som synom ničoty.
Nenávisť spolu s láskou zo mňa vychovala stroskotanca, pokrytca a nevnímajúcu existenciu.
Tak príď , zachráň ma predo mnou a zotri moje slzy stekajúce z očí. Odvez ma z tohto sveta do bezbolestných krajín a zostaň v mojom podvedomí.
Celý život sa snažím prísť na to kým som, kým môžem byť ale noc prišla moc skoro a ja sa vzdávam jej sile.
Sile zdrvujúcej ako smútok tváre, bolestivej a neľudskej.
Srdce mám v ohrození, tak poď a pripútaj si ma k sebe. Budem bezvýhradný služobník plniaci tvoje sny.
Zakrič a pobozkaj mi nervy, zakrič a bozkom vyžeň tiene mojej duše.
