Irreplaceable

1

Nie je prekvapením že je 4 hodín ráno a ja stále nespím. Po práci sa neviem uložit. Pocity úzkosti su ako sťahovacie pásy, ktoré ma celú obkľúčili. Niesom žena ktorá by bola stále na dne, ale sú dni kedy to tak je. A čo sa vo mne odohráva? Ak by som bola v komikse určite by vôkol mna boli blesky, hromy a všetko čo vybuchuje. Ale som v Bratislave. Ležím sama na obrovskej posteli obklopená bielym posteľným prádlom a počúvam starú klasickú hudbu. Žena mnohých tvárí. Cez deň úspešná samostatná žena ktorá sa západom slnka mení na dušu bez akéhokoľvek zmyslu ďalej kráčať. A to som ja. Alika, mladá, 25 ročná úspešná podnikateľka.

Po dvoch hodinách spánku som sa prebudila na zvuk budíka. Vonku uz bolo vidno začo som ďakovala lebo ináč po dvoch hodinách spánku by som nevstala. Niekto ako prvú vec ráno spraví že si skontroluje telefón, ja bohužiaľ nie. Nemám chuť ani náladu sa pozerať ako všetky známe sa vydávajú, plánujú rodiny a ja som sama v obrovskom byte pri Dunaji a čakám na zázrak.

Hneď po zobudení som sa šla do kuchyne napiť čistej vody. To je ďalší preberák. Po kuchyni moje ranné kroky putovali do kúpeľne. Vlasy som si zopla do vysokého copu a umyla si tvár a zuby.

Ranná Bratislava je ešte celkom pokojná vo štvrtkové ráno. Prezliekla som sa do športového a dala som si sluchádka do uší a pustila som si hudbu ktoru milujem. Zamkla som byt a kľúče dala pod rohožku na ktorej sa na mňa usmievala mačacia hlava. Ideálna rohožka pre niekoho ako som ja. Vybehla som z bytovky a začala som behať.

Po hodine a pol behania som konečne prišla domov. Moje kroky smerovali dat si vlažnú sprchu. Po sprche som sa zabalila do županu a vyšla som von. Sice som si bola zabehať ale pri mojom životnom štýle nikotín je nutnosť. A navyše výhľad z terasy je tak upokojujúci že v lete by som bola schopná zaspať na terase bez ohľadu na susedov. Kedysi by mi to prišlo veľmi nevhodné. Bola som učená byť dámou, ale k čomu mi to je? Je rok 2018, doba v ktorej žijem je úplne odlišná ako tá na ktorú ma pripravili rodičia. Ľudia strácaju city ako lístky na MHD. Slušnosť je už davno zabudnutá. A nádej na slušný život rapídne klesá. A ani sa nedivím, peniaze ľudí menia. Pracujem ako šéfredaktorka úšpesneho zenského časopisu. Život nemôže byť dokonalejší.

Ale o čo sa jedná? Toto je príbeh čo každá žena prežíva. Toto je časť zo mňa, ktorú si pre­žila väč­šina žien. 
Keď sme spolu cho­dili, všetko bolo ako z filmu. Nadherné vyznania lásky, dotyky. Ale zrazu som za­cí­tila chlad. Z jeho strany. Už tu ne­boli ob­ja­tia, už ne­bol čas. Už tu ne­boli bozky na dobrú noc, už bol moc una­vený. Už tu ne­boli ve­čere vonku, už bol za­nep­ráz­dnený.

Od­razu som sa ocitla sama. Všade bolo ti­cho a to ti­cho bolo bo­les­tivé.Nie také ti­cho, kedy by som mohla od­po­čí­vať, kedy by som ne­mu­sela mys­lieť na nič iné, kedy by som bola šťastná. To ti­cho bolo presný opak. Žiadna ese­meska, žiadny te­le­fo­nát, žiadne upo­zor­ne­nie na so­ciál­nej sieti. Všimla som si to prázdne miesto.To miesto, kde se­dá­val on. No te­raz tu už ne­bol. Ni­kto ne­pri­šiel. Ni­kto ma ne­po­hla­dil. Ni­kto ma ne­po­boz­kal.

Na­ozaj to bol vzťah ako z filmu, tak­mer do­ko­nalý, chý­bal mu už len ro­man­tický ko­niec. Muž mo­jich snov mi ale zlo­mil srdce.

Ale po tých mesiacoch odkedy je jedno prázdne miesto v posteli mám po­cit, že na tomto svete nájsť dob­rého člo­veka  je … no proste ne­možné. Dobrý člo­vek je presne ten typ muža, ktorý ťa chráni, ni­kdy ne­po­ruší svoj sľub alebo ne­dáva také sľuby, ktoré ne­môže spl­niť. Do­konca aj v tých naj­hor­ších chví­ľach ti po­vie že ťa mi­luje a bude sa o teba sta­rať a pod­po­ro­vať ťa.
Ve­rím však, aj keď ich je už málo, že tam vonku ur­čite ne­jakí ešte sú.