Mor beh!

131 10 6
                                        

Určite poznáte Mor ho! od Sama Chalupku. Tento Mor beh! nie je len odo mňa, ale hlavne od  mojej spolužiačky, ktorá sa na vytvorení tohto diela podujala najviac. Je to vlastne karikatúra na našu hodinu telesnej výchovy. Dúfam, že Vás to aspoň trochu zaujme a ak chcete môžete mi napísať váš názor.  Prajem pekný deň!

Zleteli deviataci zo štartu,                                                             

tiahnudo cieľa,                                                                                   

ponad vysoké nohy,  ponadšíre polia.                                      

 Preleteli cez mláku, cez tú šíru vodu,                                   

 tiahnu tam do cieľa slovenského rodu. 

Duní telocvikár a deviatak za deviatakom sa valí,          

nad nimi svieti pevné slnko na vysokom nebi.                  

Pod tým cieľom učiteľka, zastala si táborom,                

belia sa rady deviatačiek ďalekým priestorom.                    

Na kraji chodníka stojí učiteľka na zlatom liste,                   

okolnej necvičiaci, slabí to žiaci.                                                  

A pred ňou družina neveliká beží,                                             

sú to známi víťazi, každý v telocvičnej zbroji.                        

Spotené kaderie šije im obtáča,                                                   

dlhé ich nohy do cieľa si páča.                                                      

Rastom sú ako deviataci, zmorení ako kura,                          

zdalo by sa ti, že ich jedna učiteľka mala.                                

Krásna škola, jej deviataci, každý okol nej už beží,            

a jedáleň známou vôňou okol nej sa väží. 

Tá zem, tá pyšná škola, tie šíre dvory,                                       to učilište deviatakov, to kolíska dávna detí Bratislavy. 


Slovenská rodina ich poslala, k hodine telocviku,              

aby dobrú známku dostali z toho mor behu!                        

Oni sa nezadýchavajú, oni sa nepotkýnajú,                            

taká otroč neznáma slovenským deviatakom.                   

Lež špatné známky nesú, z behu soľ učiteľke                        

a smelými sa k nej približujú krokmi: 

"Národ deviatacký, mladší i starší zároveň,                            

kroz nás, ti neslávna učiteľka, svoj pozdrav pozdrav odnáša." 

  

A učiteľ s okom sklopeným na ihrisku stojí,                            

a čo, azda tých unavených deviatakov sa bojí?                    

Nie, lež spotené svojich hromady tam vidí,                            

a zo svojho víťazstva, radovať sa stydí.                                    

No prestaň, rýchlo s behom, prestaň dobrá duša,              

čo o energiu behom sa pokúša.                                                  

A ty mor beh, hoj mor beh, učiteľského rodu,                        

čo kradmou rukou siahneš na moju energiu,                        

ba čo i tam dušu dáš v tom behu divokom,                           

mor ty len a voľ nebež, ako byť behu otrokom!         


My amateur poetryStories to obsess over. Discover now