Ako bezfarebná ruža,
stratila svojho muža.
Ona chcela by to vrátiť späť,
pri ňom sa znova chvieť.
On nemá city,
nepíše ani listy.
Ona sa stále snaží,
zo spomienok sa už len praší.
On,že už ho to ubíja,
celkom ho to zabíja.
Ona už nechce,
veď ju len tresce.
Ona verila,že by to bolo dobré,
všetko tak krásne zvodné.
On už len do zeme pozerá,
ako to celé vyzerá.
