Kliatba z Údolia Smrti

Úvod

ahoj. dnes som sa rozhodla zverejniť úvod mojej, už tretej knihy. ak sa vám bude páčiť, zanechajte prosím nejaký ten like či komentár (komentár zanechajte aj v prípade že sa vám nebude páčiť, len, prosím vás, nech je to konštruktívna kritika!).

Úvod

Bola polnoc. Kvapky dažďa stekali po tmavom nemocničnom okne. V malej špinavej sále sa ozýval krik, a následný radostný plač novej matky. No vzápätí ticho. A znova plač. To sa manžel hodil okolo krku svojej, teraz už mŕtvej manželke. V malom mestečku Dead Walley prišlo na svet rozkošné dievčatko. Jej meno bolo Clio de La Vouine.

Nik vtedy netušil, aký osud jej je určený.

Nik vtedy netušil, čo dokáže.

Nik vtedy netušil, akú skazu a utrpenie prinesie tomuto pochmúrnemu mestečku.

Som havran, alebo inak, posol smrti, a chystám sa vám povedať tentopríbeh plný strasti a utrpenia, sily a bezmocnosti, nehy a bezohľadného krutého zaobchádzania so zatiaľ nejasným koncom.

3.NARODENINY

Na podlahe sú rozhádzané hračky. Kde tu je žltá kačička, ktorá rozjasňuje tento, inak pochmúrny dom. V kuchyni sú dokopy siedmi ľudia. Otec, Elenhor de La Vouine práve nalieva vzácnym hosťom pohár vína. Na oslavu dcériných narodenín predsa musia byťpozvaní len tí najdôležitejši. Á, už je to tu. Malá Clio práve roztvorila dvere do obývačky. Kvapky dažďu klopkajúce ho na okenné rámy robia skvelú hudbu. Otec sa usmieva. Trojročná Clio vchádza v nových šatičkách. Všetci tlieskajú. Otec sa stále usmieva. Ale... netlieska. Akoby... Akoby na niečo čakal.Vtom sa v tvári vrchného sudcu objaví kamenný výraz. Pohár sčerveným vínom mu vypadne z ruky a roztriešti sa na márne kúsky.To isté sa deje aj ostatným. Jeden po druhom padajú zo stoličiek,ani sneh z oblohy. Teraz sa otec usmeje ešte väčšmi a zdvihne ruky. Pomaly začne tlieskať. Malá Clio sa začne smiať, a tiežzatlieska. Pribehne k ockovi a obíjme ho. „No čo, ideme ďalej?"spýta sa otec hlbokým hlasom. Clio prikývne a spoločne, ruka v ruke odchádzajú už z tretieho mesta.

15.NARODENINY

„Tak čo?" pýta sa Elehnor. „Môže byť?" „Áno otecko,ďakujem." povie dnes už patnásťročná Clio a hodí sa otcovi okolo krku. „Pripravená? Za chvíľu sú tu hostia." Clio sa usmeje a prikývne. Otec žmurke ľavým okom a opustí jej izbu. Rokčo rok to isté.

V kuchyni už zase sedia najdôležitejší ľudia. Znova prší. Všetci popíjajú víno z vyleštenej sklenenej čaše. Až na jednu osobu.Tá ich všetkých pozoruje spoza temného okna. Dvere od izby sa pomaly otvárajú. Stojí v nich krásna slečna. Pri pohľade na ňu však tuhne krv v žilách. Nevedno prečo. Možno pre ten tajomný úsmev, či pre tie výrazné kruhy pod očami. Napriek všetkým nedostatkom ste krajšiu dievčinu v živote nevideli. Dlhé vlasiská tmavé ako čierny tátoš. Krvavo červené pery a bledá pokožka.V nej sú zasadené obrovské modré oči s dlhými mihálnicami. Na sebe má biele šaty. Také ako mala jej nebohá matka v deň svojho pohrebu oblečené. Nevedno ako sa dostali do skrine tejto nevinnej devy. A vtedy to príde. Tajomný úsmev na perách Clio a jej otca značí, že nie dobrá vec sa blíži. Och, ten krásny zvuk.Rozbitie skla. Úlomky sú roztrieštené po celej kuchyni. Na tvári tajného pozorovateľa je vidieť značný šok. Strach. Najbežnejšiaľudská vlastnosť, za ktorú sa ale všetci hanbia. Neznámy sa otočí, a ani blesk uteká späť ku svojmu domu. Odchádza všetkopovedať svojej manželke. Clio sa ešte raz pozrie na svojho otca,zatlieska, usmeje sa, avšak vytiahne vytiahne nôž z vrecka na šatách. Skryje ho za chrbát. Podíde k otcovi, a ide ho objať.Ako však pritisne svoje telo na jeho, chladnokrvne mu vrazí nôž do srdca. Skríkne, ale v jeho očiach necítiť bolesť. Ani strach.Skôr ľútosť. „Prepáč." povie. Následne sa mu z úst začneliať prúd krvi. Padne na chrbát, a nôž sa mu zabodne ešte hlbšie. Clio vypadne z oka slza. Pobozká otca, nadýchne sa, a odíde. Tmavou lesnou cestou, v ústrety svojej budúcnosti. Dosvojho rodného mesta, netušiac čo, alebo kto ju tam čaká.

Netušiacakú úlohu má.

Aká úloha jej bola predurčená ešte 150 rokov pred tým, ako sa narodila.

Úloha,ktorou zničí alebo zachráni celé rodné mestečko Dead Walley.

Úloha,o ktorej v tomto čase nemá ani tušenia.