The Lost (SK)

1. Kapitola - Únos

Malinké bábätko tichučko leží v kolíske. V kráľovskej kolíske. Nespí iba driemká. Sem tam sa usmeje, sem tam sa zamračí. Jej rodičia - Kráľ a Kráľovná pokojne spia v posteli neďaleko kolísky. Od pootvorených dverí balkóna zaveje jemný vietor. Nie studený, ale teplý, príjemný. Stráže stoja pred každým vchodom, pred každou stenou, bránou...

Niektorý takisto podriemkavajú naopak niektorý majú oči dokorán.

Vyzerá to ako pokojná noc... Nebyť jednej panej. Potichúčku čupí prikrčená za kríkmi blízo bránky. Bránka je hneď pod balkónom kráľovskej izby. Kráľovskej izby kde bdie malé dieťatko dievčatko...

Pani zodvihne veľký ostrý kameň ležiaci pri jej nohách. Kameň pečlivo obrúsený tak aby zásah každou jeho stranou bol aspoň omračujúci ak nie smrteľný.

V druhej ruke silno zviera lano ktoré má na konci háčik. Vyzerá to ako keby sa na nasledujúci útok pripravovala dlho. A aj to tak je.

Táto pani strávila veľa času spriadaním lana z najlepších nitiek aby mala istotu ,že sa ani pod väčšou váhou neroztrhne. Strávila veľa času sledovaním stráží. Pečlivo si zaznamenávala, ktorý strážca kde a kedy stráži. Kedy sa menia. A kedy ten najospalší z najospanejších bude strážiť práve túto bránku.

Dnes bol ten pravý večer. Dneska strážil Bernard - vždy ospalý strážnik...

Pani pevno zovrela kameň. Vedela ,že má iba jeden pokus. Mala presne tri minúty kým strážci zistia, že niečo nie je v poriadku.

Pani sa za kríkom postavila a trénovaným švihom hodila kameň po Bernardovi. Ten chudák sa ani nestihol zobudiť. Teraz už spí spánkom večným.

Pribehla ku bránke a hodila lano na zábradlie balkónu. Háčik sa zachytil o jednu z ozdobných gulí. Čo najtichšie po ňom vyšplhala a zošuchla sa na balkón. Podišla ku dverám a otvorila ich. Naskytol sa jej pohľad na jemne sa kolísajúcu kolísku osvetlenú mesačným svetlom...

Pani dlho neváhala. Zobrala prášok z Divého maku a posypala ním Kráľa a Kráľovnú. Teraz budú spať dlho a tvrdo. Pre záchranu ich jedinej dcéry už nemôžu urobiť nič. Podišla ku kolíske a práškom medzi prstami posypala aj dievčinku, ktorá ako na povel zaspala. Opatrne ju zodvihla do svojho náručia a privinula si ju ku sebe ako keby bola jej vlastná.

Po chvíľke sa spamätala a rýchlo vyšla na balkón. Trénovanými pohybmi sa spustila dolu lanom držiac sa iba jednou rukou. Tou druhou pevne zvierala princeznú, budúcu Kráľovnú...

V diaľke počuť stráž. No pani vie ,že už vyhrala. Nikto princeznú nezachráni.

Čo zostalo po panej? Nič. Lano si zobrala, kameň schovala. Všetky stopy uhladila. Nezostalo po nej nič čo by pomohlo nájsť stratenú princeznú...

Ani dôvod prečo to urobila...