Tak poďme sa zoznámiť volám sa Alexandra a mám 16 rokov. Bývam s mamou a starším bratom. Otec nám zomrel. Bývame na dedine. Mama dostala veľmi zaujímavú ponuku tak sa ideme sťahovať do mesta. Idem byť prváčka na strednej a môj brat je štvrták. Je to náš posledný rok spolu. Dúfam,že sem zapadneme a nájdeme si dobrých priateľov. Na základnej škole to bolo zložité a ťažké preto chcem,aby to bol teraz úplný opak. Je posledný deň prázdnin a už sme si všetko presťahovali do nášho nového domu. Je veľmi pekný. Záhrada je malá,ale to nevadí. "Čo chcete na večeru?" pýta sa mama. "Stačí keď spravíš niečo jednoduché a rýchle." povedal brat Lukas. A odrazu zazvonil zvonček na dverách "crrrn crrrn". " Idem otvoriť." odvetila som. Vo dverách stála naša susedka v rukách držala koláče. "Som vaša nová suseda. Tu sú koláče na uvítanie." povedala smelo. "Ďakujeme. Idete ďalej?" opýtala som sa. "Nie ďakujem. Mám ešte prácu." "Dobre tak dovidenia." "Kto to bol?" spýtal sa Lukas. "Naša suseda a doniesla koláče." odvetila som. "Mala si ju pozvať dovnútra." povedala mama. "Pozvala som,ale odmietla vraj má ešte veľa práce." "No dobre. Poďme večerať." povedala mama. Po večeri sme išli hneď spať. Tešila som sa na ráno,ale mala som aj strach.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Nečakaná láska
Genç KurguChcela som začať úplne nový život. Spoznať nových ľudí. Do života sa mi vplietol on a prevrátil mi ho naruby.
