English Love Affair

Part 1

Volám sa Suzanne (Wrightson. Áno,  mám anglické priezvisko a francúzske meno) mám 20 a práve sa mi črtá možnosť začať nový život vo veľkomeste . Keďže bývam v krpatom štáte ako je Slovensko , každá cesta na útek je úžasná. Takže ako ste si mohli všimnúť, toto nie je štát ktorý nejako zbožňujem. Teda Slovensko priam neznášam.  Takže mám dve hodiny do odletu lietadla. V podstate som  už zabalená. Mám len tie najnutnejšie veci a som pripravená na odchod.

Tento dá sa povedať „výlet" je hlavne kvôli štúdiu. Poslala som prihlášku na jednu univerzitu o ktorej som čítala samé pozitíva. Všetci si ju chválili aj keď sa vyjadrovali najmä dievčatá. Tak som tam napísala a ... Prijali ma . Zabudla som asi ale povedať že tá univerzita je v Londýne. Ja viem že život tam bude úplne o niečom inom , ale som pripravená podstúpiť všetky riziká.

Keď hovorím o rizikách ,problémom je ubytovanie, ktoré sa mi za takýto krátky čas nepodarilo zohnať. Takže tam idem so slovami buď, alebo. Hneď prvý deň budem blúdiť po Londýne a hľadať si nejaký internát. Paráda.

„O hodinu ti to letí" – zakričala na mňa mama z kuchyne. Rodičia nie sú nadšení , ale mám veľké šťastie, že mám takú veľkú podporu. Môj brat taktiež cestuje po svete a vidíme ho raz za rok. Má 23 a už štyri roky je na cestách. Pracuje v jednej firme ako architekt a keďže je v tom ozaj dobrý , tak si ho vždy niekam zavolajú. Myslím že naposledy keď som s ním volala bol niekde v Amsterdame. No bolo to pred mesiacom a od vtedy už možno pochodil aj päť ďalších miest. 

Hodina je síce dlhý čas, ale letisko je dosť ďaleko a lietadlo na mňa čakať nebude. Takže je najvyšší čas vyraziť. Zobrala som si veci a snažila sa ich bezpečne dostať po schodoch dole.

Fuh. Úspešne som to zvládla.

„Ešte si sa nenajedla" ukazovala na tanier mama, na ktorom boli uložené sendviče.

„Ešte som ani neodišla zo Slovenska a ty ma už chceš napchávať anglickými sendvičmi ?" pozrela som na ňu pobavene.

„Nechcela si byť náhodou ako Angličanka ? len ťa na to pripravujem zlatko".

„ Ale no tak mami. Ja viem že sa o mňa bojíš, ale ja to zvládnem. Budem ti volať a cez voľno vás prídem navštíviť."

„Sľubuješ?"

„Sľubujem :)"

„Ako si už vyrástla. Viem že sa o seba vieš postarať, o to strach nemám. Ale pochop aké to je keď moje malé dievčatko je už veľké a ide študovať niekam do Londýna" – pohladila ma po vlasoch.

„Mami, neboj sa. Všetko bude dobré , ale teraz by sme už mala ísť lebo tvoje malé dievčatko nestihne lietadlo „ zasmiala som sa.

Hodila som na seba mikinu , a vybrala z krabice moje snehovo-biele tenisky. Kúpila som si ich pred 2 týždňami a čakali len na tento moment. Schytila som tašky a nasadla do auta, kde ma už čakal ocko. Mohli sme vyraziť .