Boli sme len tmavé škvrny
na tričkách malej lásky.
Prilep ma o mokré steny
v daždi tvárnej triašky.
Krušné rána obohatia
slnkom pery sladené,
motýle už krídla krátia
naše ruky stratené.
Stratili sme toľko dní
na malicherné neveci.
Stratili sme celý vesmír
do toho dňa aj do noci.
Bolí to, keď na mňa hľadíš.
Keď mi hladíš pokožku.
Smutná veľké chvíle mlátiš,
vpíjaš nádej prinízku.
Neostaneš ani potom,
keď ti šepot oplatím.
Stretli sme sa so stropom,
stala si sa prekliatím.
A/P: Zvyčajne nepíšem s rýmom, toto je jedna z mála z mojich rýmovaných básní.
