Bea
Je ďalší deň školy. Stála som pri svojej skrinke a vyberala si veci na prvú hodinu. Vtom som ich začula, ale kto by ich nepočul. Boli to Thomas, Alby, Tereza a Newt. Začula som Thomasov hlas ako spýtal: ,,Kde je Bea? Už tu mala byť." Nastalo chvíľkové ticho, ktoré náhle prerušil nezameniteľný britský prízvuk. ,, Tam je." Ozvalo sa vo chvíli , keď som zavrela dvierka na skrinke. Usmiala som sa a vybrala sa k nim s rukami plnými učebníc.
Prvé dva hodiny sme mali všetci spolu a potom som mala hodinu s Tommym. Kedysi sme boli najlepší kamaráti, kým sme sa nepovedali jedného člena mojej rodiny.
Vyučovanie sa skončilo trocha skôr a tak sme sa vybrali do jedálne. Preberali sme čo budeme robiť poobede, lebo pôvodne sme sa mali stretnúť u Terezy a spolu dokončiť projekt na Históriu, ktorý máme odovzdať po víkende. Zrazu do jedálne vošla blonďatá žena s v sprievode ľudí v bielych plášťoch. O chvíľu žena v bielom prehovorila. ,, Volám sa Ava Pageov. Som z organizácie CHAOUS. Je to _______________. " Ešte nejaký čas hovorila o akýchsi skúškach,testoch, novom víruse a potom nás odviedli do miestnosti plnej obrazoviek,ktoré monitorovali neveľké priestranstvo. Stanovili nám čas ma otázky, zatiaľ čo nás delili do dvoch základných zdravotníckych skupín. Každého osobitne vyšetrili a vytvorili novú zdravotnú kartu. Každého, kto málo vyšetrenia už za sebou zadelili do inej monitorovacej skupiny. ,, Vašou prvou skúškou je skúška v labyrinte.
Pred vstupu doň vám vymažeme spomienky aby nemohli zahmlievať vaše úsudky, skutky a tým ovplyvniť aj výsledky testov. Ale nech sa stane čokoľvek pamätajte si! CHAOS je dobrý." Všetky skupiny dali do spoločných izieb len mňa oddelili od tej našej. Nechápala som prečo, ale aj tak som do nej vošla. Všetky izby vyzerali rovnako. Malá kúpeľňa, posteľ, stôl. Asi po dvoch hodinách hľadenia do stropu sa mi podarilo zaspať.
O malú chvíľu mi niekto potichu zaklopal na dvere. Hneď som sa prebrala a prebehla k nim. Zbrklo som sa opýtala. ,,Kto je tam?" ,, To som ja, Newt." V momente mi padol kameň zo srdca a sadla som si k dverám.
N:,, Si v poriadku Bea?"
B:,,Áno,len sa trocha bojím. O teba."
N: ,, Neboj som v poriadku. Poď von!"
B: ,, Nemôžem dvere sú zamknuté."
N: ,, Nevadí, aspoň že sa môžeme rozprávať takto."
Usmiala som sa , aj keď sama neviem prečo. Keď ho počujem mám chuť sa stále smiať.
N: ,,Mam strach. Čo ak....?"
B: ,, Čo ak...?"
N: ,, ...."
B: ,,Vravel si ze máš strach. Že čo ak...? Prosím dohovor to."
N: ,,Že ťa nedokážem ochrániť. A ty? Čoho sa bojíš?"
B: ,, Že o vás prídem. O teba,Terezu, Hailee, Albyho, Toma. "
Zrazu sa spoza dverí ozval rachot a krik aby ho pustili. Niekto otvoril dvere a začali ma ťahať preč. Snažila som sa vymaniť ale niečím ma omámili a prebrala som sa až na lôžku, pripojená na prístroje, ktoré monitorovali môj mozog. Zrazu ku mne pristúpila Ava a povedala jedinú vec. ,,CHAOS je dobrý." V tech chvíli mi niečo pichli a 'bolo po mne'. Uspali ma. V hlave mi vírilo spomienky na to, ako sme sa presťahovali, na hádku s Thomasom, mamina smrť a ako som Newta pevne objala a už nechcela pustiť.
Zrazu som sa prebrala v kabíne. Plitko som dýchala. Všade bolo cítiť pleseň,spálený olej, bolo počuť škrípanie kovu o kov, ktorý mi naháňal husiu kožu. Vedľa boli krabice a nádoby s nápisom CHAOS. Neviem prečo, zdal sa mi ten nápis povedomí, ale skôr ako som sa nad tým mohla zamyslieť kabína sa prudko zastavila a dvojité dvere sa rozleteli. V momente ma oslepilo silné slnečné svetlo.
Medzi tým v CHAOS- se
Všetci stáli v hlavnej miestnosti pred monitormi. ,,Vyhlasujem testovanie za zahájené." Oznámil im jeden z vedúcich skúšiek. Všetci videli ako vyliezla z kabíny a začala vynášať veci. Newt sa opýtal. ,,Skutočne si na nič nespomína?" Chlap pred ním zakýval hlavou a nesúhlas.
,,Nie." Všetci vedeli že ju Newt ľúbi už od tretej triedy. Len ona to nevedela až do včerajšieho večera. Ale aj to je už preč, jedine na čo si teraz spomína je jedine jej meno. Nič viac, nič menej.
