Nemé slová umlčaných....

1.

Ja, tá nezlomná....

  Nieje tu nikto. Len stromy, chlad a pocit bezmocnosti... Pocit, ktorý síce pomaly, no o to istejšie zožiera celé moje telo... Zničí mňa, moje myšlienky i všetko čo ma robí tým, kým som...
Žiaľ neprestane... Nie, kým nedosiahne to, čo chce... Cieľ, ktorý si vytýčil pred mnohými rokmi i doteraz strážil sťa najdrahší poklad.
Ani sa nenazdám a už je to tu... Stojí predo mnou... Šťastný, ba s najväčším úškrnom slávy. Usmeje sa, s úsmevom rozliatym, po celej jeho tvári...
Zatiaľ čo ja sa snažím z celej sily zahnať slzy, on iba nemo postáva.
Už nevládzem, viac nie... Bojovala som, no prehrala.
Ja "tá nezlomná" teraz pokorne kľačím, a so strachom čakám na to, čo príde. Cítim ako slzy stekajú po snehobielych lícach, spolu s nimi i tá štipka sebaúcty, čo mi ešte zostala. Cítim, ako ohnivé vodopády pália moju kožu a následne stekajú na ľadovú zeleň. Pália pomaly,čo najviac bolestivo.
Chce, aby som len tak nezabudla... Nech si na rany - krásne spomienky z dnešného dňa, so žiaľom spomínam... Do konca svojho života...

   

 ...

"Ten pocit, keď sedíš v škole, nudíš sa a zrazu.... Zbadáš čistý papier a pero..."

- Dievča v tieni