Bol deň ako každý iný. Ráno som sa zobudil, umyl sa, najedol a zapol si telku. Dnes som mal v práci voľno. Zničoho nič mi začal zvoniť mobil. Potešil som sa, ked som uvidel na obrazovke meno Hoseok. ,,Áno?" opytal som sa. ,,Čau, Namjoon! TaeTae sa sám nudí. Idem mu zaobstarať kamaráta. Ideš s nami??" ozval sa Hobiho hlas a v pozadí bolo počuť nadšené štekanie. Pousmial som sa. ,,Hej, jasné. Tak, za hodinu?" ,,Budeme ťa čakať." Zrušil som a išiel sa prezliecť a upraviť, aby som vyzeral ako človek. V konečnom dôsledku som vyzeral nejako takto:
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
(sorry Kookie XD) Utekal som ku dverám. ,,Joonie!" ešte som ani poriadne dvere neotvoril, už sa na mňa TaeTae vrhol. Spadol som na zem a on mi začal veselo oblizovať tvár. Pýtate sa prečo? Je totiž psí hybrid. Má hnedé psie ušká a hnedý chvostík. ,,TaeTae! Fuj to! K nohe!" povedal Hoseok. To šteňa sa len prikrčilo a postavilo sa vedľa neho so zvýšenými ušami. Zasmial som sa. Naposledy som skontroloval, či mám všetko: mobil, doklady, peniaze, kľúče... Hej, asi mám všetko. Vyšli sme z môjho bytu a namierili si to do centra mesta. Dosť ma prekvapilo, keď ma Hoseok s TaeTae na vodítku priviedli k starej budove v najtmavšej časti Seoulu. ,,Umm.. Hobi..?" ,,No?" ,,Čo tu robíme? Myslel som si že ideme do Pet Shopu kúpiť hračku pre TaeTae.." opytal som sa zmätene. Na to sa obaja rozosmiali. Nechápal som, čo sa tu deje. ,,Joonie, na tomto mieste sa koná dražba s hybridmi." povedal mi TaeTae keď sa dosmiali. Primrzol som na mieste. ,,Hoseok!? Si robíš srandu!?!?" zvreskol som na celý Seoul. ,,Kľud Joon. Nič, alebo skôr nikoho si kupovať nemusíš. Ideš tam len s nami." odpovedal mi kľudným hlasom. Veľmi sa mi to nepáčilo, ale veď má vlastne pravdu.. Povzdychol som si a vošli sme do budovy. Našli sme si celkom dobré miesta v predu. Asi po desiatich minútach na pódium vyšla mladá žena a začala predstavovať prvých hybridov. Bol tam nejaký chlapec s tigrími ušami a chvostom. Zazeral a vraždil pohľadmi koho sa len dalo. Boli tu aj mačací, psí, ale aj veľmi neobyčajný hybridi ako medveď, srnka, myš či zajac. Práve vo chvíli, keď na pódium vyšiel červenovlasý chlapec s bielymi zajačími uškami a malým huňatým chvostíkom TaeTae zbystril pozornosť a začal vrtieť chvostíkom. Bol ako zhypnotizovaný. Aj Hoseok si to hneď všimol. ,,Jeon Jungkook. 16 rokov, zajačí hybrid. Čistokrvný, pôvodom z Kórei." povedala dáma na čo Hoseok ihneď zodvihol ruku. ,,Päťdesiattisíc!" To by ho však nemohla uzemniť nejaká slečna vzadu ,,Stotisíc!" ,,Stopäťdesiattisíc!" ,,Dvestotisíc!" pridávali sa ďalší a ďalší záujemcovia. ,,Päťstotisíc!" zakončil to Hoseok. ,Celkom dosť na to, že je to obyčajný zajačik.' pomyslel som si, ale keď som uvidel TaeTaeho šťastnú tváričku, pochopil som. Ten úbohý zajko si zajtra a ani nasledujúce dni asi nesadne... ,,Po prvé, po druhé, po tretie! Predané pánovi v kockovanej košeli!" samozrejme myslela Hoseoka. ,,A teraz by sme vám chceli ukázať najvzácnejšieho hybrida na svete." povedala a na pódium priniesli obrovskú klietku zahalenú červenou plachtou. ,,Je jediný svojho druhu." stiahla plachtu. To čo som videl ma dostalo... Sedel tam chlapec s jemne ružovými vlasmi a mal... Krídla. Mal snehobielu hladkú pokožku a veľké hnedé oči. Vystrašene sa pozeral okolo seba. Mal som pocit, že sa za chvíľu rozplače. ,,Park Jimin, 17 rokov, panic samozrejme. Anjel. Jediný na svete. Umelo vytvorený. Túto genetickú mutáciu prežije len jeden z milióna ľudí." povedala a podišla ku klietke. Otvorila ju a prikázala mu, aby vyšiel. Postavil sa na roztrasené nohy a vyšiel vonku. ,,Ukáž nám svoje krídla Jiminie." prihovorila sa mu milo. Zahanbele sklonil hlavu a rozprestrel krídla. ,Nič krajšie som v živote nevidel' pomyslel som si. Mal obrovské biele trblietavé kridla. ,Ten bude môj.' spokojne som sa usmial. Moji rodičia vlastnili jednu z najväčších firiem na svete, takže peňazí som mal naozaj dosť. ,,Milión!" ozvalo sa miestnosťou. To ma naštvalo. Sorry, neznámy človek, ale ja vždy dostanem to čo chcem. ,, Tri milióny!" skríkol som. Všetky pohľady sa presunuli na mňa. Uškrnul som sa. Vyhral som. ,,Po prvé, po druhé, po tretie! Náš anjel je predaný blonďavému pánovi v predu!" vykríkla nadšene dáma na pódiu. Chlapec sa na mňa len udivene pozrel. Keď sa naše pohľady stretli, jeho líčka zružoveli a on rýchlo sklonil hlavu. ,,Keď si ho vezmeš domov, tak sa ho pokús nejakým spôsobom nezabiť." zasmial sa Hoseok a TaeTae sa zahihňal. Vedeli, že som strašne nešikovný a stále sa mi za to smiali. Ja som ich len zabil pohľadom a išiel si vyzdvihnúť svojho anjelika.
