Will(Louis Tomlinson)

PART PRVÝ

Síce nie som extra super "AMATÉR SPISOVATEĽ", pretože za tie roky čo som tu, som našla omnoho krajšie príbehy ako možno tento MÔJ.

No ja som Vám chcela prostredníctvom príbehu ukázať samú seba s problémami a vlastnou nedôverou voči sebe samej.

Zažila som si mmnoho a častokrát viac toho nie pekného, ale vďaka tým pekným som ich v mojej hlavičke skryla do toho najvzdialenejšieho kútika aký som v nej našla.

Napriek tomu, že stále o sebe pochybujem, tak som sa jedno naučila.
MAŤ SA RADA TAKÁ AKÁ SOM a byť hrdá tým kým som sa stala, pretože nemusím byť populárna,"modelka", aby ma mal niekto rád.

A preto všetkým Vám, ktorí o sebe častokrát pochybujete. Hanbíde sa za svoje nedokonalsti, tak to jednoducho hoďte za hlavu, aj keď to je mnohokrát nie jednoduché.

Ak máte pehy, tak ich neskrývajte, milujte ich. Ak nosíte zubný strojček nehanbite sa usmievať. Usmievajte sa, veď jeho nosenie je in.
A ak máte pár kíl navyše, tak okoliu ukážte to čo na sebe milujete, pretože tá ozajstná krása vychádza z vnútra.
Buďte sami sebou a na nikoho sa nehrajte.

Dúfam,že Vás môj úvodný predslov neodradil od čítania, a že Vás môj príbeh zaujme.
S láskou Lulu
...

Emily
"Už mám plné zuby toho ako ti neustále zachraňujem tvoj "SLÁVNY ZADOČEK" pred dotieravými novinármi, ktorých zaujíma len to, aby sa vo všetkých bulvárnych novinách objavila tvoja opitá tvárička, pretože VEĽAVÁŽENÁ HVIEZDIČKA sa v poslednom období musí opíjať pod "OBRAZ BOŽÍ".
Je mi to ľúto, ale odchádzam."
"Prosím, ak chceš odísť, tak choď... Pretože nikto ťa tu nepotrebuje.
Nikto z nás tu nepotrebuje človeka, ktorý sa tvári, že vie aké to je prísť o najdôležitejšieho člena v rodine, ale opak je pravdou.
Ty o tom nevieš absolútne nič."
"A dosť!!!
Síce neviem aké je to prísť o maminu, ale viem aké je to vyrastať bez nej.
Ja narozdiel od teba, keď som prišla zo školy domov som nemala čerstvo uvarené jedlo a maminku, ktorú by ma vítala s otvorenou náručou.
Mňa doma čakal mladší brat, ktorý si za svoj doterajší život prešiel siedmimi ťažkými operáciami, pri ktorej jednej z nich nám skoro umrel.
Otec, ktorého viac zaujímal futbal, priatelia a krčma ako vlastná rodina, po ktorej dokázal len hulákať za každú jednu maličkosť.
Prežiť tie najhoršie Vianoce, pretože vás vlastný otec zbije?!
Louis, ani netušíš koľkokrát som si priala, aby si ma moja milovaná stará mama povala k sebe, že ďalej to psychické trýznenie od vlastného otca nezvládam...
Ale bračekov a maminkin úsmev mi hovorili, aby som o tom ani nerozmýšľala."
"Ja..."
"Ty,radšej už nič ne...,"mienila som dokončiť svoju vetu, ale moje telo ako klbko nervov sa ocitlo v teplom náručí človeka, ktorý ma za posledné mesiace ničí nielen fyzicky, ale hlavne psychicky...A vďaka,ktorému moje očká zaliala slaná tekutina v podobe slzičiek veľkých ako hrachy, ktoré mi jemným pohybom palca na mojej tvári,zotieral.
S vypätím všetkých síl, ktoré som v sebe ešte dokázala nájsť, som sa od neho musela odtiahnuť.
"Pre...prepáč mi to Louis, ale ja musím naozaj odísť,"ledva som to pomedzi návalu nového vodopádu sĺz, vyslovila.
"Nie!!!"
"Ale...,"no opäť som nedokázala dokončiť čo som chcela povedať, keďže niekto po kom každá jedna bunka môjho tela priahla, spravil niečo, načo moje telo reagovalo spätnou odpoveďou, aj napriek tomu, že rozum neustále kričal o nesprávnosti sledu udalostí, ktoré sa momentálne medzi nami odohrávajú.
...
Dokázala by som sa na jeho spokojnú spiacu tváričku pozerať donekonečna, ale dobre som si uvedomovala, že aj napriek jeho nežným dotykom a bozkom, ktorými obdaroval každý milimeter mojej pokožky, musím odísť.
"Milujem ťa Louis," šepla som a naposledy som ho pohladila a venovala nežný božtek na čelo.
Vedľa na časť postele, na ktorej sa nenachádzalo jeho krásne telo, položila list a prívesok, ktorými kedysi dal.
...
Louis
Prebúdzal som sa s úsmevom na perách, keď moje myšlienky smerovali k MOJEJ KRÁSNEJ EMILY a včerajšej prekrásnej noci, pri ktorej mi iba pri pomyslení nabehli zimomriavky.
Chcel som si ju pritúliť k sebe, ale moja ruka nahmatala prázdne miesto.
"Emily...,"zvolal som a rýchlosťou blesku som vstal z postele, čo zapríčinilo, že sa mi zaútočila hlava a ja som si na pár minút musel opäť ľahnúť do postele, pričom môj vystrašený pohľad zavadil o bielu obálku s úhľadne napísaným menom...MOJÍM MENOM.
Srdce mi bilo ako splašené a s určitého dôvodu sa moje oči začali nekontrolovateľne plniť nepríjemnými spoločníčkami.
"Nie...nie...nie,ona nemohla odísť," so zúfalým tónom v hlase som na celú izbu zvolal.
"Louis, deje sa niečo?"
Chcel som niečo povedať, ale obrovský knedlík v krku mi bránil vysloviť čo i len hlásku tobôž celú vetu.
"Loui, prosím nedes nás."
"Emily...,ona...odišla,"ledva som to zo seba dostal od ďalšieho návalu hnevu a zúfalstva.
"Ako...odišla...a prečo?"
Zhlboka som sa nadýchol a mojím vystrašeným sestričkám vyrozprával všetko... Okrem toho čo sa medzi mnou a Emily stalo.
Keď som skončil, tak ma ich reakcia prekvapila. Aspoň tá od Lottie, ktorá mi plná hnevu strelila takú facku, že jej odtlačok ostal na líci.
...
"
Louis, ty môj BLÁZONKO...
Tak rada by som ti napísala zdĺhavý list, ale pri pohľade na teba strácam slová, že vytvoriť z nich ucelenú myšlienku mi robí obrovský problém.
Mrzí ma, že neuvidím tvoju krásnu rozospatú tváričku a očká plné nezbedných iskričiek, ktoré sa po zistení, že tu nie som,naplnia smútkom a bolesťou.
Louis,nikdy som ti nechcela ublížiť, ale TVOJA SEBECKOSŤ VOČI SEBE SAMÉMU mi inú možnosť nedala... Len odísť.
Milujem ťa, a verím, že ak to čo je medzi nami je LÁSKA, tak nás časom dá opäť dokopy.
Nateraz zbohom.
Emily."
...
"Louis, synček, zas sa trýzniš čítaním listu od Emily?"
Striaslo ma, keď som vedľa seba zacítil nepatrný pohyb, ktorý patril ockovi.
"Dočerta.Dočerta.Dočerta... Už sú to tri mesiace čo od nás kvôli mne Emily odišla, ale stále to bolí rovnako ako vtedy, keď som čítal ten list po prvýkrát," zachraptel som.
"Louis, môžeš zabudnúť na slová, ktoré ti povedala. Môžeš zabudnúť nato čo ti urobila, keď odišla, ale vyliečiť rany, ktoré ste si spôsobili navzájom nemôžeš. Jednoducho sú tam. Rovnako veľké a hlboké. Len mi časom ich intenzitu bolesti vieme vnímať čoraz menej."
"Ja viem, ale ja mám pocit, že čím je dlhšie preč,tak tá bolesť je intenzívnejšia,pretože strácam nádej, že sa k nám ešte vráti."
"To nikto z nás nevie, ale ja určite jedno viem...A to,že jej odchodom si si určitým spôsobom vstúpil do svojho svedomia a zmenil si sa, redpektívne sa pomaličky vracia ten Louis, ktorý miloval svoju rodinu,futbal a spev.
Žiariš šťastím, keď spievaš alebo, keď si ideš len tak zakopať."
"Vzdal by som sa toho, ale sú to jediné veci, pri ktorých mám pocit, že je Emily pri mne.
Každý jeden okamih, keď spievam, tak ju vidím s tým jej očarujúcim úsmevom a očkami, ktoré sú plné nehy a lásky.
Dal by som všetko čo mám, aby som opäť počul jej smiech. Ukradomky jedol jej fantastické mrkvové sušienky, ktoré sa naučila piecť len kvôli mne.
Milujem ju. Neskutočne ju milujem."
"Louis, ak ju naozaj tak miluješ, tak aj napriek pocitu beznádeje a bolesti, že sa k nám nevráti, ju pohľadaj. Vycestuj za ňou a nevracaj sa späť kým si nebudeš istý, že sa vráti."
"A ako???"
"Jeden nápad by som mal, ale to by si musel s Lottie zakopať vojnovú sekeru."
"Oci,ale ja ťa nechápem. Ako to myslíš,respektívne čo si mi chcel tým povedať."
"Myslím to tak, že Lottie sa ma prednedávnom pýtala, či by nemohla stráviť jeden týždeň u Emily, ale s tým, že ti to nemám hovoriť, pretože vediete medzi sebou nezmyselnú vojnu, ktorú nechcete ani jeden skončiť."
"Ďakujem, že ak napriek porušeniu sľubu, ktorý si jej určite dal, si mi to povedal. Veľmi si to vážim..."
...
"Lottie, prosím vymeň sa so mnou."
"A prečo by som sa s tebou mala vymeniť. Povedz jeden jediný dôvod, prečo by som tak mala urobiť,hm?"
"Lottie, dokedy mi chceš vyčítať, že som Emily mojou sebeckosťou voči sebe samému,ublížil."
"Dovtedy,kým si neuvedomíš, že Emily je pre teba priveľmi dobrá, a že nie je také silné žieňa ako sa na prvý pohľad všetkým nám javí."
"Dočerta Lottie, ja si to uvedomujem každý "BOŽÍ DEŇ", že kvôli mne od nás odišla.
Prosím, dovoľ mi vymeniť sa s tebou, aby som sa pokúsil ju presvedčiť o jej návrate k nám.
Keď nie kvôli mne, tak kvôli vám. Hlavne kvôli maličkým,ktorým neskutočne chýba.
Na mne nezáleží,hlavní ste vy a vaše šťastie. Aj napriek tomu, že ma to bolí, ja sa uskromním aj s tými málo spomienkami,ktoré mi na ňu ostali. Na MOJU EMILY."
"Chcela som byť k tebe tá hnusná a sebecká sestra, ale viac ma zraňovalo to, že sa stebou nebavím.
Mám ťa rada a potom čo si mi práve povedal som si uvedomila jeden zásadný fakt. A ten, že predo mnou stojí Louis Tomlinson, ktorý sa zmenil.
Potom ako ste si dali po Zaynovom odchode na dobu neurčitú pauzu, ale hlavne ako odišla Emily. Potom čo si zapíjal smútok nad stratou našej maminky, tak sa venuješ rodine viac ako hudbe, ktorú miluješ.
A preto sa veľmi rada s tebou vymením, ale ak NAŠEJ EMILY ešte raz takto ublížiš,tak mi bude úplne jedno či si môj brat alebo nie. Jednoducho si u mňa skončil a náprava by ti trvala veľmi dlho."
Na tvári sa mi usalašil úsmev od ucha k uchu, čo zapríčinilo, že som neváhal ani sekundu a zatočil sa s ňou s čím sme obaja vybuchli do nekontrolovateľného smiechu.
Emily

Ticho. Ticho porušované neúprosným búšením dažďových kvapiek o vonkajšiu parapetu okna a nepríjemný vietor spôsobujúci šuchot lístia na stromoch,ktoré sprevádzali typickú letnú búrku.
Ako malé dievčatko s roztomylými copíkmi som sa jej bála, respektívne som z nej mala rešpekt, ale dnes nie. Dnes pre mňa typická letná búrka pôsobila ako "BALZAM NA DUŠU", pretože aj napriek tomu, že "PÁN TVRDOHLAVÝ ŠKRIATOK ROZUMU" mi hovoril, že som mojím odchodom z rodiny Tomlinsonovcov spravila dobre, ale "PÁN ŠKRIATOK SRDCA" mi to neustále vyčítal a robil v mojon vnútri búrku. Presne takú aká je práve v tomto momente.
Ani som si to poriadne neuvedomovala,že mi po ličkách stekajú slzy veľké ako hrachy, až kým som sa so sklenným pohľadom nepozrela na maminku.
"Emily, zlatíčko už zase plačeš?"
"Keď to bolí.
Ja už takto ďalej nevládzem. Nekončiace sa nočné mory a vnútorný boj sama so sebou ma vyčerpáva čoraz viac a viac.
Bojím sa, že keď príde Lottie a následne odíde späť domov, to bude ešte horšie."
"Tak ti poradím,zabudni nato,že je Lottie jeho sestra a jednoducho si uži to, že ti príde kamarátka."
Nebola som si síce istá mamininým nápadom, ale s nepatrným úsmevom jej naň prikývla.
......................................................

A ešte by som chcela veľmi pekne poďakovať @GoldieLuca
za krásny cover k tejto poviedke.