1. koniec je nový začiatok

33 2 0
                                    



Konečne! Dnes je posledný deň! Dnes končí ďalšia etapa môjho života. 5 rokov trápenia sa skončí. Ráno som sa zobudila s pocitom šťastia ale aj strachu. Už len dať štátnicu a horsa do života. Študentský život končí a nastáva krutá realita zvaná život. Po zazvonení toho pekelného zariadenia menom budík som vstala z postele, urobila rannú hygienu. No keď som sa zbadala v zrkadle moje nadšenie hneď odišlo do teplých krajín. Kruhy pod očami, otlačená od vankúša a vlasy alá Majster N. ,,No Laura ty si tomu zasa v noci dala" pomyslelo si moje skromné svedomie. Vzdialila som sa do bezpečnej vzdialenosti od zrkadla, obliekla šaty, vzala materiály a utekala do školy. Pred katedrou som uvidela stepovať moju spolužiačku a aj moju skoro sestru Mišku, ktorá evidentne vyfajčila už minimálne krabičku cigariet a vypila sud kávy. Hneď ako ma zazrale, utekala za mnou so slzami v očiach, hodila sa mi okolo krku a spustila svoju typickú vetu.

M: ja nič neviem, som sprostá ako dubové sane, vypadám ako zombie a do konca života budem robiť smetiara...môj život je v troskááách.

L: ahoj zlato aj ťa rada vidím, a neboj sa zoštatnicovali aj sprostejší ako my

M: takže aj ty si myslíš že som sprostá

L: nie to si iba ty myslíš.

Po tejto vete som ju schmatla za tu jej vychudnutú ruku a vydali sme sa na pospas osudu. Pred skúškovou miestnosťou už stáli aj ostatní naši spolužiaci a horlivo sa učili...Nikdy nepochopím ich prístup..Veď keď sa to nedokázali naučiť za 5 rokov za 20 minút sa to isto nenaučia. Sadla som si do kresla, vytiahla mobil, slúchadla, zapla moje obľúbené pesničky a čakala, pokiaľ nezavolajú moje meno. Po nejakom 2 hodinovom čakaní som prišla na rad ja. Odhodlaná s úsmevom som vstúpila do miestnosti, kde ma zapisovateľka predstavila komisií a vyzvala ma, aby som si vytiahla 2 čísla. Hneď ako som uvidela výsledok môjho ťahania, úsmev mi opadol a nadšenie sa razom zmenilo na paniku a stres. A čo mi povedalo moje skromné a premúdrené svedomie? Samozrejme veľmi milú optimistickú vetu: ,, Milá Laura, začni rozmýšľať, kde kúpiš rukavice a montérky, pretože od dnešného dňa si oficiálne smetiar!"

Čaute mravce, taaaak prvá kapitola je na svete...ono je to trošku nezáživné ale verte mi, bude to stáť zato :D :D :D hviezdičky a komenty potešia  :D

Back to you l.t.Kde žijí příběhy. Začni objevovat