The dragon princess ✅

Chata kanibalov

(Jasion)

,,Môžeš ma od seba odháňať, no i tak viem, že ma máš aspoň trochu rada," poviem sebavedomo, viac, než pre mňa bolo obvykle typické.

,,Teba? Ako by som mohla mať rada niekoho, kto sa mení na draka?"

,,Väčšinu času som človek. Som viac človek, než drak. A dovolím si tvrdiť, že výzorovo na tom tiež nie som zle," skonštatujem.

,,Ale povahovo si na tom otrasne."

,,No, nikdy som netvrdil, že som milý a tak, ale keď si ma porovnáš napríklad s takým Chadom...A...Dragón sa ti páčil, a to je tiež druh draka..."

,,Ten dragón bol malý a roztomilý! A až tak sa mi nepáčil, stále to bol drak!"

Klame. Bol som tam s ňou vtedy. Viem, ako reagovala. Pamätám si to.

,,Ja dokážem byť roztomilý tiež. Malý už nie, ale môžem si čupnúť alebo si sadnúť..."

,,Myslíš si, že to zvýši moje sympatie voči tebe?"

,,Ehm...Áno?"

,,Si idiot."

Neviem prečo, ale akosi som vďačný za takúto reakciu. No čo? Povedala mi, že som idiot. Nikdy som netvrdil opak, a sám si to priznám...Aj Shen alebo iní bratia mi to často vravia, takže nie som urazený.

,,Ja viem. Ale reagovala by si lepšie, keby si sa to dozvedela skôr?"

,,Áno, nikdy by som nedovolila, aby si ma bozkával a zachoval sa ku mne takto nečestne!" naštvane do mňa hodí akýsi konár, ktorému sa uhnem. Potom nadurdene kráča preč. Som zúfalý. Je taká...Vkuse si ide svoje. V ruke zvieram ten konárik a obzerám si ho. Nuž, môžem byť rád, že do mňa nehodila nejaký kameň...Buďme trochu optimisti.

(Taya)

Musím nájsť tých banditov a zobrať im moju Auroru. Musím si nájsť niečo poriadne na jedenie. Sucháre od Jasiona som zjedla (klamala som mu, že nie), ale stačilo to len na malú chvíľku zasýtenia a aktuálne znovu cítim, ako mi škŕka v bruchu. Som unavená, nespala som už dosť dlho. Dopredu ma ženie len tvrdohlavosť, odhodlanie a fakt, že mi je v pätách Jasion. Teda, bol...

Musím uznať, že mi tak robil službu, i keď absolútne nevedomky, ale zase na tej druhej strane...Otravuje ma, že ma sleduje, teda, odvtedy, čo som sa s ním rozprávala naposledy, ho nevidím, no mám stále taký zvláštny pocit, že je neďaleko.

Strhnem zo stromu ďalší papier s mojou podobizňou. Mám na ňom veľký nos a rozkopala by som toho, kto to kreslil, nakoľko v realite taký vôbec nemám. Opäť sa okolo seba rozhliadnem. Necítim sa tu bezpečne. Neustále čakám, že na mňa niečo vyskočí, a pokúsi sa ma zabiť alebo odniesť do hradu.

Počasie sa opäť rozhodlo, že bude vystrkovať rožky a robiť mi zle, je dusno, a ja sa rozhodnem, že už by sa mi zišiel oddych. Som zmorená z dnešného dňa. A tak sama...Miestami si želám, aby sa znovu objavil Jasion, len aby som mohla aspoň s ním prehodiť pár slov. I keď by to znamenalo ďalšiu hádku, ktorú by som spôsobila.

V momente, kedy uzriem akýsi drevený starý domček, ktorý vyzerá byť rovnako ošuntelo, ako práve ja, v duchu zajasám. Snáď tam bude bývať niekto, kto mi bude vedieť pomôcť..."Alebo tam bude niekto, kto ma bude chcieť predať," pomyslím si. No nič, risknem to.

Vyčerpane sa k nemu dostanem a nakuknem do okien. Nevidím žiaden náznak života, žiaden pohyb, ale i tak sa rozhodnem zaklopať. Dvere sa s vrzgotom otvoria len čo spravím jediné ťuk, a ich pánty spravia príšerný, kvílivý zvuk pre moje uši.

,,Haló?" nazriem dnu. ,,Je tu niekto?"

Nevidím nikoho. V tej chatrči je však strašný smrad. Šíri sa tu hnilobný zápach, z ktorého mi príde zle. Potom ma však zachváti panika, keď sa pozriem smerom dohora. Vykríknem.

Z drevených trámov visia hlavy oddelené od tiel, okolo ktorých lietajú muchy a kadejaký hmyz. Sú prehnité, sú na nich výrazné známky rozkladu. V kúte miestnosti sa nachádzajú zhnité ľudské kosti. Cúvam dozadu, vrazím chrbtom do dverí a padám na zadok. Vtedy si všimnem postavy nado mnou a znovu vykríknem. Pozviecham sa zo zeme a cúvam.

,,Ty ma chceš snáď zabiť!" kričím na Jasiona.

,,Podľa toho kriku som súdil, že to chce spraviť niekto iný. Bál som sa o teba."

,,To-to som nekričala ja."

,,Taya! Všetko tomu nasvedčuje..."

,,Čo také?"

,,Si vystrašená k smrti."

,,To kvôli tebe, ty idiot!"

,,Ahaho. Chata kanibalov."

,,To to vravíš s takým pokojom?!? A...Sledoval si ma po celý čas a nechal ma vojsť do chaty kanibalov?? Ty idiot! Tupec! Chcel si ma nechať umrieť??" obviním ho.

Jasion sa začne smiať.

,,Tebe to príde smiešne?? Mohli tam byť kanibali a chcieť ma zjesť!"

,,Áno, Taya, teba chce každý zjesť! Obzvlášť kanibali mŕtvi niekoľko rokov a ja! A...Máš so sebou meč! A trúfaš si ním na drakov! Čo sú kanibali oproti drakom?" vysmieva sa mi sarkasticky, čím ma vytáča do nepríčetnosti.

,,Nenávidím ťa!" udriem ho rukami do hrude a strčím ho.

Ale Taya, ja veľmi dobre viem, ako Jasiona miluješ :-D Poznám ťa ako vlastné topánky :-D

Včera som sa trochu hrala na grafika a tak mi napadlo, že by som súčasný cover zmenila za tento...Aký je Váš názor naň? Lebo nie som veľmi skúsený grafik, napriek tomu, že som si všetky obálky na moje príbehy robila sama, faktom je, že študujem na obchodnej akadémii a teda v tomto smere som úplný samouk...Je podľa Vás lepší, než ten súčasný? Lebo mne sa aj celkom pozdáva, no záleží mi na názore Vás ako čitateľov...Takže prosím, komentujte, či to bude zmena k lepšiemu.

Ďalej by som sa ešte chcela poďakovať za #2 vo fantasy, viem, že ten rebríček sa mení každý deň a na tom umiestnení nebudem večne, ale i tak ma to veľmi potešilo a milo prekvapilo :-).