Cigánka ✓

V.

Vedela, že už nemôže dlhšie čakať, čím skôr sa do toho pustí, tým lepšie. Chcela to už mať za sebou a zbaviť sa bremena. Preto vyšla z provizórneho úkrytu a postavila zoči- voči svojej budúcej rodine.

„Dobrí deň," pozdravila, „som Skarlet, teší ma."

„Máte naozaj šukári dcéru, vajda." Ozval sa mužský hlas. Spoza rodičov vyšiel čiernovlasý mladík s prenikavými pichľavými očami a ostrými črtami, približne v jej veku, ktorého si v zástupe doteraz nevšimla. Podišiel blízko k nej a pozrel sa jej do očí.

V tej chvíli mala pocit, akoby ju obliali ľadovou vodou, ten pohľad sa jej nepáčil. Bol rovnako arogantný, ako pohľad jeho mamy, až z toho behal po chrbte mráz. Ak pred chvíľou mala chuť utiecť, teraz sa doslova musela ovládať.

„Som Róbert," odvetil a odhalil rad bielych zubov. „A ty si moja magavel. Zatiaľ," šepol zamatovým hlasom, z ktorého nebolo cítiť nič dobré.

Už to nemohla vydržať, jej nohy sa samé od seba začali hýbať. Uvedomila si, že od strachu ustupuje dozadu a snaží sa skryť sa za svojho otca.

„Nebuď ako malá, čhaje!" Nadskočila, no upokojila sa, keď zistila, že je to len Žigo.

„Robo, vítam ťa. Verím že sa o moju pheňori postaráš," povedal a viedol ho k stolu.

Zhlboka dýchala, akoby prebehla maratón, jej srdce sa triaslo od strachu. Toto nedopadne dobre.

„Šukári môže byť," ozvala sa jej budúca svokra, „len či je aj taká šikovná? Z pekného taniera sa nenaješ!"

„Isteže je," ozvala sa jej za chrbtom mama. „veď už čoskoro uvidíte. Poďte ďalej, sadnite si a pohostite sa."

To vyhlásenie ju dorazilo. Prečo, pre všetko na svete, ju musí hneď podceňovať?! Veď ju ani nepozná. Uvedomila si, že stojí uprostred dvoch rodín. Jedna sa jej vzdáva, druhá prijíma. Bolo jej z toho všetkého zle. S touto ženou ešte bude mať problémy, tým si bola istá.

***

Snažila sa ako najlepšie vedela, obsluhovala, pomáhala, plnila každé želanie. No zdalo sa, že jej budúca svokra si vždy nájde niečo, s čím nie je spokojná. Raz ju pokarhá že je pomalá, potom zas za servírovanie a kto vie ešte za čo.

Skarlet mala pocit, že nech sa snaží ako chce, nikdy jej nevyhovie. Najhoršie na tom bolo to, že sa jej nikto nezastal, súrodenci, rodičia, ani slovo nepovedali na jej obranu. To ju ranilo. S obrovskou námahou potláčala slzy a frustráciu.

S Robom sa ešte nemala možnosť rozprávať osamote, no dúfala, že už zachvíľu bude mať príležitosť. Preto jej odľahlo, keď po nekonečnom kolobehu si mohla na chvíľu sadnúť a lapiť dych.

„Drahá rodina, zišli sme sa tu na zásnubách našich detí, Skarlet a Roba. Nech si plnia svoje povinnosti, tak, ako to kážu naše tradície. A del te tumenge šegítinel. Teraz, deti moje, pristúpte bližšie." Povedali vajdovia a v rukách držali čaše vína a červenú šatku.

Počkať, čože?! Bude obrad? Keď to uvidela, myslela si že odpadne. Vedela, že okrem cirkevného, bude aj rómsky, no nepredpokladala, že práve teraz a tak rýchlo! Jej plány sa rútili ako domček z karát a to ich ešte ani nestihla realizovať! To je naozaj taká bezcenná že ostatní nemajú za potreby upozorniť ju na to?!

Obaja snúbenci predstúpili pred ich otcov, ktorí im do dlaní naliali víno. Skarlet ho mala vypiť z Robovej a naopak. Následne im zviazali ruky šatkou, odriekajúc mladomanželskú prísahu. Nevedela sa zmôcť ani len na odpor. Celý svet sa s ňou točil. Nevnímala gratulácie, ani ľudí naokolo. Myslela si že odpadne. Chcela utekať, no akoby zapustila korene. Len tam stála, premáhajúc plač. Stalo sa, vydali ju bez mihnutia oka, ani sa nenazdala.

Nedokázala to, veď ako, keď nemala ani šancu?! Nepozrela sa na svojho, už teraz manžela, nemohla ho ani cítiť, priam sa jej hnusil. Nevedela si predstaviť stráviť s ním zvyšok svojho života, nie to ešte vykonávať manželské povinnosti. V duchu si opakovala, prečo práve ona? Čo komu urobila?! Musí sa porozprávať so svojím mužom, odmietala veriť, že je spokojný. Hoci v rómskom spoločenstve boli považovaní za manželov, právne ešte neboli svoji. Za pokus to stojí, veď ako sa hovorí, „Nádej umiera posledná".

Zo zamyslenia ju prebudil cinkot rozbitého porcelánu. Prekvapene vzhliadla na svoju krstnú mamu, ktorá jej pokynula, že ak chce mať šťastie, črepiny má pozbierať. Robo jej s vervou pomáhal zametať, nevšímajúc si dievčininho žiaľu. Nasledovali neutíchajúce gratulácie zo všetkých strán- aby boli šťastní, aby mali veľa peňazí a aby čím skôr porodila, najlepšie do roka.

Už to nemohla počúvať, obrátila sa na mladíka.

„Eh... nechceš sa ísť prejsť? Pokecať?"

„Fajn, poďme," odvetil Robo a vykročil so Skarlet do domu, kde ich nebude nikto vyrušovať. Viedla ho do obývačky, kde už boli poukladané svadobné dary. Nevšímajúc si to, otočila sa k nemu dodávajúc si odvahu.

„Robo, chcem sa ťa spýtať... si šťastný?"

Mladý muž sa na ňu nechápavo pozrel a podozrivo prižmúril oči. Premeral si ju od hlavy až po päty. Prečo sa zrazu pýta také nezmysly? Má snáď niečo za lubom?

„Pozri, neviem o čo ti ide, ale
prestaň. Prečo by som nemal byť? Zobral som si krásnu romni, spolu vychováme naše deti a toľko. Čo ešte potrebuješ riešiť?" spýtal sa ľadovo a zapálil si cigaretu.

Skarlet z duše nenávidela cigaretový dym a fajčiarov. Znechutene hľadela na Roba, ktorý si s pôžitkom ťahal ďalšiu dávku. Premohla sa však a akoby sa nič nestalo, pokračovala:

„A, nechcel by si niečo viac? Napríklad, čomu by si sa chcel venovať? A čo robíš vo svojom voľnom čase? Keď už teda máme byť spolu, chcem ťa spoznať. Napríklad ja-„

Avšak nestihla ani dopovedať, nie to uskutočniť svoj plán. Zrazu na perách zacítila cudzí dotyk. Od strachu vyvalila oči, neschopná slova. Dych sa jej zrýchlil, telo a myseľ ovládol strach. Chcela kričať aby ju pustil, aby sa jej nedotýkal, že na to nemá právo, ale... v tom bol ten problém. Mohol sa jej slobodne dotknúť, robiť si s ňou čo chcel. Nemohla povedať nič, už boli svoji. Po líci jej stekali trpké slzy. Zlyhala na plnej čiare, sklamala samú seba. Nedokázala to. Zahnali ju do kúta, skadiaľ už niet úniku.

Vysvetlivky:

*gója- jedno z tradičných rómskych jedál. Opekané klobásy plnené zemiakmi

*mangavipen- pytačky

*šukári- krásna

*magavel- snúbenica

*čhaje- dievča

*pheňori- sestrička

*A del te tumenge šegítinel- Boh vám pomáhaj

* romni- žena, myslené ako manželka