Daughter of Aphrodite

~1~

Niekto mi zaklepne skrinku. Nemusím sa ani otáčať a už viem kto to je. ,,Ahoj Lunaaaa." Zatiahne Ben. Je to chalan ktorý ma otravuje asi najviac zo všetkých. No aj tak patrí do našej party. ,,Čo chceš?" Spýtam sa úplne odmerane a otočím sa na neho. On sa uškrnie. ,,Teba." Odpovie a ja sa falošne usmejem. ,,Snívaj ďalej." Poviem a idem do triedy. ,,Veď ty niekedy dostaneš rozum! Ja si na teba počkám!" Zakričí na mňa. ,,Nečakaj! Nedočkáš sa!" Odkričím mu naspäť bez toho aby som sa otočila. Vôjdem do triedy a sadnem si do obvyklej lavice. Vytiahnem si potrebné veci a uložím na lavicu. Vedľa mňa si sadne Ben. Ja nad tým len prevrátim očami. Akurát začína nový školský rok. Táto škola je spojená základka so strednou školou. My sme teraz druháci na strednej. Ben je Poseidónov syn. Ten chalan by bol v pohode keby nebol tak otravný. Zazvoní na hodinu. Všetci očakávame že sa vo dverách zjaví profesorka, no ona nikde. Všetci sme sa okolo seba začali obzerať. ,,Žeby tá harpia konečne chýbala?" Spýta sa s nádejou v hlase a úsmevom na tvári Charlie, syn Atény. ,,O tom pochybujem. Tá nikdy nechýbala. Veď sem došla aj keď mala zlomenú nohu." Poviem. On s povzdychom prikývne. Nakoniec sme sa začali rozprávať o rôznych veciach. Asi po desiatich minútach sa profesorka objavila vo dverách. V triede zavládlo ticho. Ona vošla a hneď za ňou nejaký chalan. Pravdepodobne nový spolužiak. ,,Ospravedlňujem sa za meškanie ale musela som si niečo vybaviť. Toto je váš nový spolužiak. Predstav sa prosím." Oznámi nám. My sa na ňu prekvapene pozrieme. Vážne povedala že sa ospravedlňuje a na konci povedala prosím? ,,Volám sa Lucas a mojím otcom je Zeus. Mám 17 rokov a v učení som dobrý. Hrávam futbal a som bohatý. Keď niečo chcem, dostanem to... a bla bla bla." Ďalej som ho už nepočúvala. Nechcelo sa mi počúvať ako sa vychvaluje. Začala som si kresliť po zošite. Robím to vždy keď sa nudím. Poviem to na rovinu, kresliť neviem ale tak čarbanie po zošitoch ešte nikoho neomrzelo takže... Zrazu započujem svoje meno. Pozriem sa smerom ktorým to išlo. Išlo to od profky. ,,Ben, presadni si." Povie. ,,Prečo?" Spýta sa. ,,Na tvoje miesto si sadne Lucas. Bude lepšie ak tí najmúdrejší z triedy budú sedieť spolu." Oznámi mu profka a Ben si vzdychne. Ide sa postaviť, no ja ho vyruším svojim hlasom. ,,Ale noták. Nebude podľa vás lepšie ak bude Ben sedieť so mnou? Keďže mu nič nejde, môžem mu lepšie pomáhať ako keby sedel niekde inde. Pani profesorka. Prosím. Veď vyrušovať nebudeme. Lucasa posaďte za niekym komu škola nejde asi tak ako Benovi. Bude to tak podľa mňa lepšie." Poviem okamžite. Nechcem sedieť s tým namyslencom. Ona sa zamyslí. ,,Ale tak doučovať ho môžeš chodievať aj k nemu domov." Hneď ako to dopovie, zabehne mi. ,,Čo? Tak to ani náhodou. Ja k nemu domov nepôjdem. Ani keby ste ma mučili. Ben bude sedieť so mnou. Prečo toľko trváte na tom aby som sedela s ním?" Pri slove 's ním' rukou ukážem na toho nového. ,,Fajn, ako chcete vy dvaja. Kľudne spolu seďte. Lucas, sadni si vedľa Emily." Povie nakoniec profesorka. Ben sa usadí na svoje miesto. Na tvári sa mu zjaví úškrn. ,,Nič si nenamýšlaj, jasné? Lepšie sedieť s tebou ako s tým namysleným princátkom." Poviem a konečne zazvoní na prestávku. Toto bola štvrtá hodina, takže nasledujú obedy. Rozbehnem sa do jedálne. Vezmem tácku a začnem nakladať. Máme vždy na výber z troch jedál. Ja si vyberiem palacinky, k tomu si vezmem jablko, čaj a ako zákusok muffin. Sadnem si von, keďže aj tam máme stoly. Vedľa mňa si posadajú Luke, Liam, Edward a na stranu oproti Nick, Will, Lili a samozrejme aj Ben. Je to naša parta. Áno, je tam aj ben. Je to naj kamoš Liama takže... Všetci chalani v parte hrajú hokej. Ja ich chodievam povzbudzovať na každý zápas. S Lili si vždy vykričíme hlasivky. ,,Počul som že máš nového spolužiaka." Uchechtne sa Ed. ,,Toho mi radšej ani nepripomýnaj. Pol hodinu kecal o tom aký je dokonalý, múdry a perfektný hráč futbalu. Teda... aspoň si myslím že rozprával o tom, keďže asi po štyroch vetách som ho prestala počúvať. Ten chalan sa mi nepozdáva. Dokonca som protestovala aby si Ben nepresadal, pretože Lucasa chcela učka posadiť za mnou. Za to že jeho otec je Zeus, nemusí sa chovať ako namyslený idiot." Poviem so zamračením a začnem konečne jesť. On sa na začne smiať no nakoniec sa zarazí. ,,Počkať... jeho otec je ZEUS? Luna, pozvi ho do našej party. Táto parta je zložená z detí tých najslávnejších bohov, patrí medzi nás." Povie. ,,Čo prosím? Robíš si zo mňa srandu že? Určite ho k nám zvať nebudem. Vážne tu chceš mať niekoho rozmaznaného ako je on? Ale rob ako uznáš za vhodné. Kľudne ho k nám pozvi." Najskôr začnem naštvane no nakoniec sa skludním. ,,Pozvi ho ty. Dcére Afrodity, najkrajšiemu dievčaťu, slávnemu a zároveň najchytrejšiemu určite nie nepovie." Žmurkne na mňa. ,,Tak na to rovno zabudni. Nikomu sa nebudem pchať do zadku. Pokiaľ ho tu chceš, pozvi ho sám." Poviem a ako naschvál sa pri našom stole objaví spomýnaná osoba. ,,Čau, ty si Luna že?" Spýta sa s úsmevom. ,,Hej, som. Potrebuješ niečo?" Falošne sa na neho usmejem. ,,Pán riaditeľ povedal aby si mi to tu poukazovala. A... môžem si prisadnúť?" Povie. Tak fajn... teraz to nechápem. Na hodine sa tváril ako totálny kretén, no teraz je úplne iný. Zamyslím sa. Skôr než by ma stihol Ed predbehnúť, predbehnem ho. ,,Jasné, sadni si. Ukážem ti to tu po škole. Teraz sa chcem v kľude najesť." Oznámim mu. On prikývne a sadne si oproti mňa. Začnem jesť. ,,Ľudia? Viete čo je dnes za deň?" Spýtam sa zrazu, čím preruším ticho. ,,Jasné. Predsa hráme zápas proti našim najväčším rivalom a ešte sa aj bude oslavovať výročie založenia nášho hokejového tímu." Povie Liam. Ja si vzdychnem, no následne sa falošne usmejem. Myslela som totiž že mám narodky no zrejme na to všetci zabudli... ale tak nie je to prvý krát čo niekto zabudol na moje narodky alebo meniny... ,,Vy hrávate hokej?" Spýta sa prekvapene Lucas. Ed prikývne. ,,Aj vy baby?" Spýta sa opäť. ,,Bohužial nie. Chcela by som ale to by som sa najskôr musela naučiť poriadne korčulovať..." Zasmejem sa. ,,Ale s Lili stále chodievame povzbudzovať a vždy to dopadne tak, že si totálne vyhučíme hlasivky takže máme dosť divné hlasy a náš smiech je ešte vtipnejší ako keď máme hlas v poriadku." Opäť sa zasmejem. Lucas chápavo prikývne. Dopijem čaj, jablko hodím do baťohu, muffin vezmem do ruky a postavím sa. ,,Ja už radšej idem. Za pár minút zvoní. Vidíme sa na hokeji." Poviem s úsmevom. ,,A však potom bude ešte ďalšia prestávka. Uvidíme sa aj cez ňu nie?" Spýta sa Liam. ,,Prestávka je, no pre moju triedu to neplatí. Odpadla nám výtvarka, takže ideme skôr." Poviem s úškrnom a odídem. Vôjdem do triedy a sadnem do lavice. Prichystám si Španielčinu. Ten predmet zbožňujem. Vedľa mňa si po chvíli sadne nejaký chalan. Pozriem na neho. Je to Chris. Vživote sme sa nebavili, takže ma to teraz zaskočilo. Nejako som to však neriešila. Potom som sa však pozrela okolo seba. Všetky miesta boli obsadené, takže nemal moc na výber. Zazvoní na hodinu. Učiteľka vôjde a za ňou nejaká parta deciek. Predpokladám že je to jej bývalá trieda. Lepšie sa na nich pozriem. Spoznám tam len jednu osobu. A tou je najlepší kamoš môjho bratranca. Simon. Hrávala som sa s ním keď som bola malá, dokonca sme spolu aj "chodili". Síce to bolo také chodenie že, objímanie, občas sme si dali aj pusu... bolo to zlaté pretože som mala približne sedem rokov, čiže on jedenásť... nad tou spomienkou sa pousmejem, bola to jediná pekná vec v mojom detstve... Pozriem sa mu do očí. Usmejem sa na neho. On však odvráti zrak... týmto gestom potvrdil že si ma proste nepamätá. Nebol tu totiž do konca. Prestúpil na novú školu a potom sme sa nevídali. No aj napriek tomu som ho spoznala. ,,Počkajte, hneď sa vám budem venovať. Len si potrebujem niekoho vyskúšať, nemôžem ich o to pripraviť." Usmeje sa profesorka. ,,Je tu niekto kto by chcel ísť odpovedať dobrovolne?" Spýta sa. Ja sa prihlásim. Učila som sa takže... ,,No dobre, tak poď." Povie s úsmevom. Ja sa postavím a položím žiacku na katedru. Ona mi začne dávať rôzne slovíčka v angličtine a ja som ich prekladala do španielčiny. Následne to spravila naopak. Samozrejme som vedela všetko. Popri odpovedi som zabudla na to že sú tam tí učiteľkiny starý žiaci... dokonca som zabudla aj na to že ma Simon odignoroval. Jednoducho som hovorila správne odpovede a občas trepla nejakú vec na zasmiatie. ,,Výborne Luna. Na teba sa dá vždy spolahnúť. Máš jednotku, môžeš si sadnúť." Povie s úsmevom a ja sa tiež s úsmevom posadím. Pozriem na Simona, ktorý sa na mňa pozerá. ,,Luna?" Vyruší ma učiteľkin hlas. Ja na ňu presmerujem zrak. ,,Mohla by si mi prosím ťa doniesť triednu knihu triedy 2B?" Spýta sa a ja prikývnem. Postavím sa a odídem z triedy. Namierim si to do triedy kde sú Liam, Ed, Will a Luke. Zaklopem na dvere a s úsmevom ich následne otvorím. ,,Dobrý deň, pani profesorka Sunshine si pýta triednu knihu druhej B." Oznámim. ,,Samozrejme, zober si. Ja musím ísť na toaletu, buďte po tichu dobre?" Usmeje sa a odíde. Ja vezmem triednu knihu. Will, Liam, Luke a Ed ma jednohlasne pozdravia. Ja sa usmejem. ,,Čauko." Poviem. ,,Tak predsa len sa vidíme ešte skôr než pred hokejom." Uškrnie sa Liam. Ja sa zasmejem. ,,No to by sme sa videli tak či tak. Až potom mi došlo že to tu mám ešte ukázať tomu novému. Mne sa tak nechceee." Poviem otráveným hlasom. ,,Ale veď kľud Luna, to nejako prežiješ." Uchechtne sa. Ja nad ním prevrátim očami. ,,Počuj... ja radšej pôjdem. Profesorke Sunshine prišli na hodinu jej starí žiaci, takže...  aby som nezdržovala. Veď aj tak sa potom vrátim keď donesiem triednu knihu naspäť." Poviem. ,,Jáj, veď vy máte Špáninu. Nezávidím." Povie s úškrnom. ,,Hej, máme. Ty síce nezávidíš, no ja osobne Špáninu zbožnujem, dnes som dokonca dostala jednotku. Tak sa mi zdá že ťa budem musieť doučovať." Zasmejem sa a odídem. Vôjdem do našej triedy a na katedru položím triednu knihu. ,,Kde je profesorka?" Spýtam sa. ,,Išla si dačo vybaviť." Odpovie Lucas. Prikývnem a sadnem si na svoje miesto. Zrazu ku mne dojde Simon. ,,Cez hodinu sa nerozpráva." Uškrnie sa. ,,To hovorí ten pravý." Tiež sa uškrniem. ,,Rád ťa zase vidím." Povie s úsmevom. ,,Aj ja teba." Poviem a objímem ho. Je príjemné opäť cítiť jeho vôňu. Ten chalan mi naozaj chýbal...