Dačo silno buchlo a zobudilo ma to. Podráždene som otvorila oči a zbadala moju mladšiu sestru Margo ako poskakuje po mojom stole. Rozhodla som sa že ešte budem spať tak som sa otočila na druhý bok . Lenže to by nebola Margo keby ma nechala spať ďalej. Pribehla k mojej posteli a začala ma drgat a všemožne donútiť k akému koľvek pohybu. "Ali, ale veď si mi sľúbila že mi povieš prečo sa voláš Aljaška!" sťažovala sa Margo. Nato sa mi rozjasnilo. Už týždeň jej sľubujem že jej to poviem. "Tak dobre" ospato som povedala. Vtedy mnou prestala Margo trhať a sadla sa vedľa mňa na posteľ. Pozrela som na ňu a začala :"Vieš kde boli naši rodičia na svadobnej ceste ?" "Nie neviem"odpovedala a odula spodnú peru . "Tak ja ti to prezradim ." žmurkla som na ňu . "Boli na Aljaške. " Margo sa zamyslela a pozrela na mňa "Stále nechápem." Usmiala som sa a povedala "Vieš...veľmi sa im tam páčilo tak aby mali pamiatku nazvali na tak." Margo na mňa zazrela. "A prečo sa ja nevolam Aljaška ? Aj ja chcem byť pamiatka ." Toto bude tvrdí oriešok pomyslela som si. "No vieš ja som sa narodila prvá tak ma tak pomenovali . Vtedy si ešte bola vo hviezdach. " Margo na mňa zazrela. "Ale aj ja chcem byť Aljaška !" vyhlásila . Postavila sa a odišla cestou za sebou zabuchla dvere. No super. Zasa sa urazila. Vtedy som sa po prvý krát pozrela na hodini. Svietilo tam "3:34". Skoro má porazilo. No nič povedala som si. Prezliekla som sa a zišla dole najesť sa.
