Čo na tomto svete robiadievčatá? Ťažká otázka. Sú to veľmi zaujímavé stvorenia, vnoci spia, keď sú hladné jedia, no a keď sú spolu viacerépokope, stále sa chichocú. Zopár ich poznám, najprv boli dve.Osamote, každá zvlášť. Plávali si každá svojím životom,jedna o druhej nevedela, občas sa mračili, občas sa usmiali. Alekeď som ich dal do kopy, diali sa neuveriteľné veci. Smiali sa ašantili, robili neplechu, ale čo je najpodstatnejšie, neustále sachichotali. Niekedy som sa snažil zistiť z čoho sa dokážuneustále chichotať, ale vzdal som to. Bolo to nemožné. Boli toochechule.
Čoskoro sa k nim pridaliďalšie dve. Miera ochechulity prudko vzrástla. Počet dievčat sasíce iba zdvojnásobil, ale ochechulita stúpla štvornásobne. Keďsme boli spolu, niekedy ma ani počuť nebolo, cez to ichchichutanie. A to mam teda riadne hrubý hlas.
Ako išiel čas pridali saďalšie ochechule, najprv jedna, potom druha... Počet sa zatiaľustálil na šetke. A to už teda môj hlas nepočul nikto, ani ja.Ochechule valcovali akýkoľvek pokus ich prekričať. A tak keď soms nimi, neostáva mi nič iné, ako sa len usmievať, a radovať sa.
Pevne verím, že ochechulbude stále viac. Ochechulita je v podstate neškodná choroba, alenedá sa liečiť a to je dobre...
