Je desať hodín večer a ja som sa vrátila z pohrebu.
Vyzliekla som si kabát a išla som si dať niečo do kuchyne na jedenie. Zrazu som začula plač mojho syna v jeho izbičke. Prišlo mi to divné. Prečo? Veď som sa práve vrátila z jeho pohrebu.
Tak ahojte!
Nová tvorba. Začali ma baviť kreepy pasty tak som sa rozhodol že začnem takú zbierku písať. Tak ja dúfam že sa Vám bude páčiť. NEZABUDNITE NA VOTE A COMENT ❤
