Part 2.

118 11 1
                                        

Ok, som so Samom sama, čo mám robiť? Samo začne rozprávať: "No tak, Dominika... Si vážne super baba, mám ťa rád a chcel som sa ťa spýtať či.. či by si... Či by si nešla dnes po škole von" Chvíľu ostanem zarazene stat ale potom odpoviem:" Jasné, to by bolo super." A čakám na jeho reakciu. Usmial sa a povedal: "Takže dnes po škole?" a ja som mu povedala "Áno"
Zrazu k nám pribehne Laura a povie: " Tak čo vy dve hrdličky? Domi, máš úlohu z matiky? Potrebujem odpisat." "Jasné mám. Tak teda ahoj Samo" Samo odpovie: "Ahoj Dominika."
Laura stihla úlohu opisat len tak tak, lebo práve keď to dopísala, zazvonilo čiže mala šťastie. Mali sme matiku ktorá bola nekonečne dlhá. Matika mi celkom ide. Len Laura ju nenávidí lebo z nej nič nevie. Keby sa začala učiť, možno by pochopila. Keď hodina skončila, Laura išla k mojej lavici. Chcela mi niečo povedať tak sme išli na chodbu. Laura začala: "Vieš Domi, v poslednom čase mi dosť vadí že sa nerozprávame o nicom inom len o Samovi. Stále sa o ňom vykevávaš a mňa už to nebaví. Pomali si už viac s ním ako so mnou." "To vôbec nie je pravda. Veď..." Laura ma prerušila: "Ale je, skús sa nad tým zamyslieť" "Laura, ty vieš že teba mám radšej než Sama a so Samom skoro vôbec nebývam len teraz sme sa chvíľku rozprávali." "Chvíľku?! No jasné! Rozprávali ste sa pol hodinu! A čo som mala robiť ja? Byť so Simou a jej priblblým frajerom či čo?! Je divný ako cinkron" A keď som sa obzrela, za nami stala Sima: "David nie je priblblý narozdiel od teba Laura! David je super!" a urazene odisla. Aj ja som radšej odišla. Toto Laura prehnala. Ja vôbec nie som si Samom. Skoro vôbec. Len dnes ale inak nikdy. Takže si nemá čo vymýšľať. Zrazu zazvonilo a mňa čakalo ďalších 6 hrozných hodín.
Keď konečne za zvonilo po 7 hodine na obed, čo najrýchlejšie som sa rozbehla aby som tam bola čo najskôr, na obed je totiž vždy hrozne dlhá rada. Na obede som si sadla so Samom. Laura je na mňa naštvata a Simča je urazená. Na obed sme mali parené buchty. Ale nie také normálne, také hnusné plnené hruškami. Fuj! So Samom sme sa rozprávali a naraz mi prišlo zle od brucha. Ale hrozne zle. Zrazu som sa povracala. Trapás. Všetci sa na mňa pozerali, ale mne bolo príliš zle na to aby som reagovala na to čo mi hovorili. Bolo mi hrozne a o 5 min prišla po mňa mama. Išli sme domou, dala mi lieky a už mi bolo lepšie. Ľahla som si na gauč, zapla telku a mobil a listovala som na instagrame. Mama už odišla a ja som sa dosť nudila. Stále som bola na Lauru naštvaná a tak ma napadlo niečo zlé, niečo hnusne...

HackerWhere stories live. Discover now