Pomsta

31 6 2
                                    

Bleskovo som sa otočil a stál tam vodca lovcov. Postavil som sa pred Marleyho aby ho náhodou nenapadlo niečo mu urobiť.

,,Zradil si lovcov, ako si ho mohol dokusať?!"

,, Normálne, a mimochodom nechcem byť tým blbym lovcov."

On sa na mňa naštvane pozrel a jeden chlap spoza neho má chitil za lakeť že ma niekam odvlečie no ja som na jeho ruku priložil moju a trochu ho popálil. On sa hneď odtiahol.

,,Takže ty nebudeš aj tak poslúchať svojho pána!!"

,,Nie nebudem!!"

Pristúpil som k nemu bližšie a okolo Marleyho som urobil ohnivé steny aby mu nič neurobil.

,,Aj keď vďaka mne vieš o svojich schopnostiach??!!"

,, Nie!! Už som povedal."

V rukách som si pripravil ohnivé gule a Marley nechápal čo chcem urobiť.
Vodca sa premenil na veľkého ryšavého vlka a ostatný čo boli s ním odstúpili. Ja som sa premenil tiež. Cez myšlienky mi povedal.

,,Ty si aj tak nedáš povedať? A nevykonávaš vodcovstvo príkazy??"

,,Nie a ani neplánujem to robiť."

Vrhol som sa po jeho krku len on prekvapivo rýchlo zareagoval. Začali sme sa byť. Cítil som že je silnejší. Čudoval som sa že mi to nedoplo skôr. Bol som celý od krvi.

,,A dúfam že toto si zapamätáš, aj tvoja Emily.!!"

Povedal, otočil sa a odišiel. Ležal som na zemi celý od krvi. Nemal som silu sa ani postaviť. Premenil som sa a pustil Marleyho.

,,Prečo si ma uväznil v tom ohni?!?!"

Hneď bežal ku mne.

,,Prepáč ale musel som."

Pomohol mi posadiť sa a ja som sa snažil zahojiť si tie najhoršie rany. Dosť ma hnevalo škrabnutie cez pravé oko. Celkom to bolelo. Už som mal všetky rany zahojene až na to oko. To mi nešlo zahojiť neviem prečo. Postavil som sa a pomaly kráčal preč.

,, Peter, počkaj kam to ideš?"

,,Idem za Emily."

,, Prečo?!"

,,Vodca lovcov sa im chce pomstiť."

,,Počkaj idem s tebou."

,, Ďakujem."

Premenil som sa a cez pravé oko som mal celkom boľavé škrabnutie, a aj to bolo celkom vidno. Marley sa hneď premenil a bežal za mnou. Keď sme došli do svorky, prišli sme dosť neskoro. Vodca s najakými vlkmi tam už bol. Videl som Emily, bola v ľudskej podobe a hneď oproti nej stál vodca vo vlčej podobe. Skočil som po ňom z boku.

,,Marley hneď zober Emily do nášho domu, HNEĎ!!"

On k nej pribehol, ona naňho nasadla a už boli našťastie preč.

,,Peter, takže tebe ešte nestačilo čo si dostal?"

Začal som mu trhať kúsky kože. Bol som dosť naštvaný. Keď sa konečne nemohol postaviť tak som sa rozbehol za Alfou ktorá bojovala z dvoma naraz. Premenil som sa na človeka a ohňom ich odhodil.

,, Ďakujem Peter, a teraz bež za Emily. Prenasleduje ich jeden. My to tu zvládneme."

,,Dobré."

Otočil som sa, premenil a bežal smerom domov. Alfa mal pravdu. Prenasledovala ich beta. Keď som konečne došiel ku domu videl som Marleyho ako leží na zemi celý od krvi a Emily cúva pred betou. Ja som po nej skočil a vyhnal ju preč. Emily sa ma bála, bolo to na nej vidieť. Premenil som sa späť. Pribehol som k Marleymu, zobral som ho a Emily mi zatiaľ otvorila dvere, no nevošla dnu. Marleyho som položil na gauč.

,,Emily poď dnu, čo sa tam stalo??"

,,Ja neviem, Marley so mnou bežal niekam, pravdepodobne sem no bežala za nami aj nejaký iný vlk ktorý po ňom skočil. Mňa našťastie Marley položil ešte predtým na zem a potom sa tam oni dvaja začali byť."

,,Dobré. Prosím zamkni dvere."

Ona ich zamkla a ja som začal ošetrovať Marleyho. Bol celkom dokusaný a mal v sebe príliš veľa nášho jedu. Nechcel som ho premeniť na takú beštiu akou som ja a tak som mu začal rany hojiť pomocou ohňa. Celý čas nič nepovedal, len sykal od bolesti. Keď som preniesol do svojho tela lebo mne nemá ako ublížiť.

Keď bol Marley konečne dolieceny, tak som sa otočil ku Emily.

,,Emily prepáč mi to, ako som na teba zaútočil, to som nebol ja, no bol len som nevedel čo robím, no vedel ale to je tými lovcami. Naozaj prepáč."

,,To je v poriadku."

Jemne sa pousmiala a cítil som z nej pohľadu že by ma objala no bála sa. Ja som roztiahli ruky a ona sa na mňa hneď vrhla.

,,Emily, nemáš sa už čoho báť."

,,Peter tak veľmi si mi chíbal."

,,Neboj sa, aj ty mne."

Marley sa konečne posadil.

,,No čo Marley už lepšie, inak dik že si obranil Emily."

,,Není zaco, a ako to že už mi nič nieje?"

,,Vyliečil som ťa ohňom, a ešte k tomu v tele si mal príliš veľa nášho jedu a nechcel som z teba urobiť beštiu ktorou som ja a tak som ten jed preniesol do seba. Ale to je jedno, hlavne že ti je už lepšie."

,, Ďakujem"

Jemne sa pousmial. Z pred domu som počul dupot a tak som sa pozrel vonku. Stál tam vodca lovcov a prekvapivo bol sám, aspoň to tak na prvý pohľad vyzeralo.

,, Ostaňte tu a žiadnych okolností nevychadzajte von. Rozumeli ste?"

Oni so súhlasom prikivli a ja som vyšiel vonku a za sebou som zavrel a zamkol dvere.

,,A ty tu čo chceš!!!"

,,Ja som si prišiel po Emily, po moju Emily!!"

,,Není tvoja ty hlupák, nepatrí nikomu, maximálne temným."

,,To určite."

Takže je tu ďalšia nová časť a ja dúfam že sa vám to ľúbi.❤❤❤

Ja a onOnde as histórias ganham vida. Descobre agora