Poviedky

Jeden druhému oporou

Vedela som, že mu musím byť veľkou oporou... No to som ešte nevedela, čo príde...

Keď mi povedal, že sa jeho rodičia rozvádzajú, hneď som pochopila, že musím stáť pri ňom a vždy ho podržať v najhoršom...  Jedného dňa mi prišla pozvánka na preventívnu prehlidku ku doktorke... Zobrala mi krv, a o pár dní telefonovala mame, že by sme mali ísť na vyšetrenia... Nevedela som o aké vyšetrenia išlo, bolo ich viac.. Kamarátka mi mala poslať niečo poštou, a tak som si od mami vypýtala kľúče od schránky a každý deň ju kontrolovala.. Raz sme išli zo školy, a on ma šiel ako vždy odprevadiť, a ja som šla skontrolovať schránku... Bolo tam pár obálok... Všetky som prebehla očami, boli to účty, no jednu obálku som otvorila.. Bola to obálka z nemocnice... Roztriasla som sa.. Cítila som, ako ma objal... Pomaly som ju otvorila...
,,rakovina štítnej žľazy" ,,metastázie v pľúcach"
Rozplakala som sa a on tiež... V objatí sme plakali asi desať minút... Potom sme sa ešte rozprávali... Doma som bola sama, no sedela som so slzami v kuchyni a modlila som sa... Keď mama prišla domov, spýtala sa čo sa deje. Nehovorila som nič.. Zobrala do ruky papier, a s plačom ma objala... Prešli dva mesiace. Stále chodím na chemoterapiu, nemám vlasy, som bledá, no rodina, kamaráti a moj priateľ ma držia nad hladinov... Strašne moc ho milujem, pretože toto všetko znáša so mnou..