Ten rok čo zmenil VŠETKO?

1.Nečakaná návšteva

Prázdnota.To bolo to čo sa mi odrážalo posledné dni v očiach.Sedela som vo vstupnej hale pred veľkým zrkadlom a civela som na seba ako na nejaké monštrum.Bola som strhaná od večného plaču a nespania. Rozmýšľala som od kedy asi takto vyzerám ale nevedela som si spomenúť kedy to celé začalo.Kedy všetko začalo strácať svoju podstatu a z citov sa stali len bezvýznamné slová. V tom ma niečo vyrušilo. V zadnom vrecku som mala mobil, ktorý začal splašene vibrovať . Pomyslela som si, že je to Sofi alebo Jack.Na moje prekvapenie,to bol on.Filip.Striaslo ma,srdce sa mi prudko rozbúšilo neskutočným spôsobom.S obavami a stiahnutým hrdlom som zdvihla.
,,Áno."Z telefónu sa ozval hlas pri ktorom som mala vždy zimomriavky.
,,Ahoj, nezájdeme von?"
Skôr ako som nad niečím porozmýšľaľa ,vypadlo zo mňa len:,,Necítim sa veľmi dobre,neviem či pôjdem."
Čakala som nejaku stručnú odpoveď no však v tom:,,Aha..a tak nemôžem prísť k tebe?"
V tej chvíli som skoro zandlela,nadýchla som sa a odpovedala :,,Jasne...potom zazvoň."
Položil.
Zadívala som sa na seba:,,Naozaj som to zase spravila?Zase som mu dovolila prísť?"
Prehliadala som si samú seba a vyzerala som strašne.
Obrovské kruhy pod očami a neučesané vlasy ešte viac poukazovali nato aká som strhaná.
Pomaly som sa postavila a vošla do kúpeľne.Zapla som svetlá nad neveľkou poličkou s kozmetikou. Chvíľu som váhala,ale potom som sa radšej namaľovala.Nemala som záujem o jeho otázky typu:,,Čo sa ti stalo?Nieje ti zle?"
Začala som nanášať make up na celú tvár,snažila som sa zakryť tie kruhy pod očami.
,,Už len špirála a budem vyzerať ako človek,"povzdychla som si.
,,Cŕŕŕn,"ozval sa zvonček.
Vybehla som z kúpeľne a automaticky som otvorila vchodové dvere.
Bola som zvyknutá na neho čakať aj hodiny ale dnes mu to trvalo sotva 10 minút.
Ako vždy som vyšla pred dvere a čakala som. Ozvali sa kroky našľapujúcich nôh na schody.
Keďže bývam na treťom poschodí čakala som,že mu to potrvá.No na moje prekvapenie ,o chvíľu bol pri mne.Tak rýchlo sa ku mne blížil a ja som tam len stála ako bez duše.
Vynaložila som veľké úsilie a usmiala som sa.Aj keď to bolo lámavé,uveril mi to.
Čím bol pri mne bližšie,tým viac som cítila ,ako mi prestáva biť srdce.
Nahodil taký istý usmev ako ja.
,,Ahoj," pozdravil ma a vzápätí nato ma objal.Objatie som mu opätovala.
Všimla som si ,že vyzerá až nezvyčajne skleslo.
Vošli sme dnu do bytu.
,,Deje sa niečo?"nervózne som sa spýtala .Vyzul si topánky a s kľudom mi odpovedal:,,Pochytil som sa s kamarátmi.Nič vážne sa nestalo."Pousmial sa.
,,A ty?...Ako sa máš?"
Nečakala som túto otázku. Nebola som na ňu dostatočne pripravená. Vedela som,že keď mu budem klamať tak to zistí.
,,Ale čo som mala robiť?Povedať mu pravdu?"
Filip vieš...odkedy sme sa rozišli tak sa nedokážem s nikým porozprávať,odháňam od seba ľudí a každú noc preplačem?
Táto možnosť neprichádzala do úvahy. Zmohla som sa len na :,,Všetko je v poriadku."Neveriacky sa na mňa zahľadel.
Presunuli sme sa do obývačky.
Naša obývačka je zariadená v pomerne modernom štýle .   Slonovinovo biele steny,hnedé okná na druhej strane izby ktoré sa perfektne dopĺňajú s obrovskou vstavanou knižnicou pri dverách. Knižnicu máme plnú ,doslova až na prasknutie.
Keď sme sa sem prisťahovali dostala som celú spodnú policu v knižnici.Bola som nadšením bez seba. V priebehu pár mesiacov som ju zaplnila knihami rôznych žánrov aj autorov.
V strede máme mohutný, teraz aj rozložený šedý gauč, a oproti nemu stojí televízna stena,ktorú dala mama špeciálne navrhnúť.
Posadili sme sa.Sadla som si čo najďalej od neho.Po prvýkrát sa mi zdal priestor okolo mňa priam stesnený. Nedokázala som sa poriadne nadýchnuť. Bola som strašne nervózna. Po dlhšom tichu som zapla televízor.
To trápne ticho sa mi dostávalo až pod kožu. Už som chcela prerušiť to mlčanie, no v tom to spravil on.
,,Tak čo ,..máš už nejakú známosť?A čo ten Jack?Kedy už začnete spolu chodiť?"Povedal to ako vždy so sarkastickým podtónom.
V návale hnevu by som mu najradšej povedala:,,Už sme spolu a správa sa ku mne omnoho lepšie ako ty!"
Lenže,jediné čo zo mňa vypadlo bolo:,,Jack je môj najlepší kamarát nič viac."
Potmehúcky sa zasmial ,prevrátil očami a dodal:,,To vieš komu hovor."
Nechápem či ho to stále baví,po tom všetkom. Neustále ma podpichovať. Niekedy si už myslím,že mu to robí aj dobre.
Ako to dopovedal ,zadíval sa na mňa a uvedomil si,že to prehnal.
,,Prepáč, Lucy vieš,že žiarlim."
Musela som sa postaviť a spracovať to.
,,Čo?"vyhŕkla som.
,,Strašne ma bolí keď ta vidím s ostatnými kamarátmi. Chýbaš mi."
Bol to pre mňa zvrat ako z nejakého filmu.Doteraz som si myslela,že som mu ľahostajná úplne.
,,Aj ty mi chýbaš, "nesmelo som odpovedala.
Znovu zavládlo ticho.Sedeli sme vedľa seba ako dvaja cudzí ľudia.
Televízor hučal ,čiže celkom prerušoval to ticho medzi nami . Myšlienky sa mi pozastavili.
V tej chvíli som ucítila jeho ruku na mojom stehne. Nevedela som ako zareagovať, tak som len ticho sedela.
V televízore šiel nejaký nasprostastý romantický seriál . Akurát sa tam hlavní hrdinovia,chlap vyzerajúci ako Ken a žena ako po piatich plastickách,chystali pobozkať. Odvrátila som zrak . Všimla som si,že urobil to isté. Nervózne som si začala prechádzať končekmi prstov po popraskaných perách. Neskutočne ma štípali.
,,Idem si po balzam,"vyhlásila som.
Vytrhla som sa z jeho náruče a rýchlo vybehla z izby . Vošla som do kuchyne a zlhboka som začala dýchať. Oprela som sa o bar ,vybrala z neho pohár a naliala si pomarančový džús.Napila som sa.V mysli som sa snažila urovnať si všetky pocity a myšlienky. No vôbec mi to nešlo. Nabalzamovala som si pery a s veľkým nádychom som sa vrátila späť do izby . Ľahla som si,ale chrbtom k nemu. Chcela som vyselektovať to,že je pri mne,že znovu je u mňa v byte,zaberá môj životný priestor a v neposlednom rade leží na mojom obľúbenom mieste, zakrytý mojou dekou.
Nemo sme sledovali, teraz už nejaký animovaný film.
Ucítila som jeho ruku na mojom páse.Prisunul sa ku mne.Srdce sa mi rozbilo neopísateľným spôsobom.
V hlave mi lietalo nespočetné množstvo myšlienok.
Ucítila som jeho dych na mojom zátylku. Cítila som ako sa sám chveje.Bolo to ako kedysi,až nato ,že to bolo úplne niečo iné.V podvedomí som vedela ,že ku mne nič necíti ale nechcela som si to pripustiť.
V tej chvíli som ucítila veľké teplo na tvári. Už som to nevydržala. Slzy sa začali hrnúť z mojich očí ako vodopády. Nedokázala som ich zastaviť. Úplne ma pohltili.
,,Čo sa deje?Si v poriadku?"vystrašene sa ma spýtal.
,,Áno somv pohode."
,,Neklam mi!"úpenlivo nástojčil.
So zaslzenými očami som pozrela na neho ,ale nedokázala som zo seba vydať ani jednu hlásku.Bez váhania ma objal.
Po krátkej odmlke som povedala len jedno slovo:,,Sofi."Nechcela som mu povedať,že tým dôvodom pre ktorý sa trápim je on a jeho chovanie . Určite by to nejakým spôsobom použil proti mne.
Sofi poznám od tretej triedy na základnej škole. No naše priateľstvo začalo až v šiestej triede.Je pre mňa najdôležitejším človekom hneď po Filipovi.
Áno. Stále je na prvom mieste.
Je pre mňa ako sestra. Ľudia niekedy o nás žartujú a povedia ,že sme ako dvojičky. To je totálna kravina.Sofi je vysoká ,má vyšportovanú postavu,krásne štíhle nohy a narozdiel odo mňa tmavé kučeravé vlasy.Jej dokonalú krásu dopĺňajú ešte nádherné orieškové oči a úsmev pri ktorom sa podlomí ,podľa mňa,každý chalan.
Toto úžasné stvorenie o mne vie príliš veľa vecí.Niekedy si myslím ,že ma pozná lepšie ako ja sama . Zbožňujem ju a o to viac ma vždy mrzí keď sa náhodou pohádame. Čo sa stalo v podstate len raz,a aj to asi v siedmej triede.Odvtedy sme nerozlučná dvojka.
,,Včera v škole,"spustila som , ,,cez chémiu,keď si stál vo dverách.Nemala som dobrý deň ,už od rána, a Sofi o tom vedela.Ale napriek tomu začala mať blbé otázky. Nahnevala ma a vybuchla som.Povedala som jej nech ma nechá tak a na moje prekvapenie skočila aj ona do mňa.
,,Nikdy už nebudeš s Filipom.Uvedom si to.Nechce ťa.Nikdy to už nebude ako predtým!"
Hneď ako som to dopovedala, oľutovala som to.
Filip na mňa zízal s pootvorenými ústami.
,,Prečo sa na ňu nevykašleš?Keď ti robí toto?"
,,Nerob!"skríkla som.
Ešte viac ma začali štípať oči. Cítila som ako očervenievam.Hrdlo mi zovrelo,nohy som mala ako z betónu a moje ruky sa triasli.
Zamyslela som sa:,,Zase to robím. Odháňam od seba každého. "
,,Prepáč,mierne som to prehnal.Viem, že ju nechceš stratiť. "
Konečne mu došlo,čo spôsobil.
Od rozchodu sa Filip zmenil neskutočným spôsobom.
Prvý týždeň po onom osudnom dni sa so mnou ani nebavil. Potom ho to prešlo.
Začal byť ústupčivejší,pozornejší,viac naslúchal,začal chodiť na čas a čo si najviac vážim,začal dodržiavať to čo sľúbil.
Ľahla som si.Sadol si ku mne.Naklonil sa,pozrel mi priamo do očí. Zhlboka sa zadíval.
,,Čo je?"nechápavo som sa pýtala
Nechápala som načo sa ku mne približuje.
,,Stále máš také nádherné oči,"odmlčal sa , ,,ja..chcem tu byť pre teba tak ako predtým. "
Nechápala som čo práve povedal ,bola som v jednom tranze.
Boli sme zároveň tak blízko,no zároveň tak ďaleko. Pozerali sme na seba a naše pery sa vzájomne približovali.
V tom zazvonil telefón.
,,Ach bože ďakujem ti,"vydýchla som si.
,,Haló!?"ozvalo sa s telefónu. Bol to Michael. ,,No..Lucynka nejdeme von?Alebo mám lepší nápad. Pozývam ťa na pizzu ,spolu s Petrom."
Michael a Peter sú moji najlepší kamaráti už zopár rokov. Michaela poznám o niečo lepšie ako Petra ale na druhej strane Petra poznám dlhšie.
Pozitívnejšieho človeka ako Michaela snáď ani nepoznám. Je presným opakom mňa. Narozdiel odo mňa je vždy dobre naladený. Je to typ človeka pri ktorom stačí,keď spraví nejaku grimasu alebo povie čo i len jedno slovo a hneď vybuchnete od smiechu.
A Peter.Ten podrží v aj v najťažšej situácii a je tu pre mňa vždy, keď ho potrebujem.Je o niečo nižší ako Michael.Ten ma mimochom už stihol prerásť.
,,No..,"zaváhala som, ,,môžeme len mám návštevu. Tak asi až o nejakú hodinu."
,,Okej.Tak ťa počkáme o 21:10 pred pizzeriou.Zatiaľ ahoj."
,,Ahoj," položila som.
,,To bol Michael?"spýtal sa Filip prekvapene.
,,Áno pôjdeme na pizzu keď odídeš.
,,Takže som tu teraz navyše?Nevedel som,že ideš po Michaelovi ,"znovu začal.
,,Nie,niesi.Sám vieš ,že je šťastný s Vanessou."
Ani som si neuvedomila ,ako rýchlo to beží. Zrazu sme sa začali normálne rozprávať ;nie o nás ale o bežných témach. Konečne som sa cítila normálne ,dá sa povedať až dobre.Až kým sme nenarazili na jednu vec . Skôr človeka. Ninu.Vtedy som stíchla a nechala som hovoriť len jeho.
Nina je pre mňa stelesnením dokonalosti. Dievča proti ktorému som ja nikdy nemala šancu a ani nebudem mať. Posledný mesiac keď som bola ešte s Filipom; pravidelne som súperila o pozornosť s ňou.
Podľa Filipa je múdra,pekná,má perfektnú postavu, ľúbozvučný hlas a dobrú povahu.Narozdiel odo mňa.
S Filipom sa poznajú veľmi krátko,ale hneď sa mu dostala pod kožu, a ja som tomu nemohla nijak zabrániť. Žiarlim na ňu svojím spôsobom už nejaký ten piatok.
Táto téma nám za posledné týždne nebola cudzia.
Poprosila som ho aby sme aspoň teraz neriešili ju . Príliš ma bolí keď začne o nej hovoriť a rozplývať sa nad ňou.
Pozrel sa na mňa psím pohľadom,no pochopil ma.
Na chvíľu sme si ešte ľahli vedla seba. Pritúlil sa ku mne.Nebránila som sa.Po téme s názvom Nina mi to lichotilo.
V tom pomätení mysle , víre mojich myšlienok a Filipovho tela tak blízko pri mojom;som úplne zabudla na Michaela.
,,Bože ,veď za chvíľu je 21:00!Musím ísť za chalanmi!"vykríkla som a pomaly sa vytrhla z Filipovej náruče.
,,To už je toľko?"skleslo dodal Filip.
,,Tak ťa pôjdem aspoň na kúsok odprevadiť,"ponúkol sa mi.
,,To zvládnem.Neobťažuj sa,"tvrdo som mu odsekla.
Vyšli sme pred panelák.
,,Ahoj,"poznamenala som ,keďže sme šli obidvaja ako bez duše.
Zadíval sa na mňa a odpovedal mi:,,Ahoj..a..dávaj si na seba pozor.Pozdrav Michaela a Petra . Uži si to.A..keď prídeš domov tak sa mi ozvy."
Prekvapil ma jeho veľký záujem.Myslel to sarkasticky?
V tom momente som to neriešila.
,,Dobre,"odvetila som mierne zmätená a zmizla som.
Pozrela som sa na hodiny 20:59 .
,,Mám 10 minút k dobru,"pomyslela som si . Neponáhľala som sa ,keďže pizzeria je relatívne blízko od môjho bytu.
Zapla som telefón,vložila sluchátka do uší a pustila si hudbu.
Začala som rozmýšľať nad niektorými vecami. Rozplakala som sa.Ledva som lapala po dychu keďže vonku mrzlo.

Z vnútra ma to zožieralo ale snažila som sa nechať to tak . Naladiť sa na niečo pozitívnejšie ,ale vôbec sa mi to nedarilo.
Už som bola skoro tam.Bola som rada,že Michael navrhol pravé pizzeriu;v tomto mraze by som dlho nevydržala von.
Vošla som dnu a ako vždy som zamierila do zadnej miestnosti. Michael tam sedel aj s Petrom pri neveľkom stole.Na stole boli dve pizze a kofola. Začalo mi škvŕkať v bruchu . Podišla som k nim.Namiesto toho aby ma pozdravili Michael sa ma hneď spýtal:,,Čo sa deje?A nehovor, že nič!"
,, To to je až tak na mne vidieť?"napadlo ma.
Na to Peter dodal:,,Bola si s Filipom všakže?"
Posadila som sa k Petrovi . Mlčala som.Nedokázala som sa na nich ani pozrieť. Po chvíli som sa odmlčala:,,Áno bola som sním..a nič také. Všetko je v poriadku."
Pozreli sa na mňa neveriacky,ale vedeli,že je lepšie nechať to tak.
Zvyšok neskorej večere sa niesol v celku pokojne . Rozprávali sme sa o Vanesse,futbale,hokeji a všetkom načo sme natrafili .O Filipovi a Nine nepadlo ani slovo.Konečne som sa uvoľnila po celom dni . Vychutnávala som si vôňu spálenej pizze s pivom a plnými dúškami som nasávala každý Michaelov vtip.

,,Kde mám sveter?" podozrievavo som sa spýtala.
,,Žiadny si so sebou nemala,"odpovedali mi naraz obaja.
,,Vonku mrzne a ja mám len tričko s bundou,"pousmiala som sa.
Rozlúčili sme sa.Nasadila som si slúchadlá a zdúchla som domov.Spustili sa moje obľúbené pomalé pesničky. Započúvala som sa do textov.
Musela som sa naladiť n klasickú pretvárku pred mamou.Nepotrebovala som aby sa ma niečo pýtala.
Keď som prišla mama spala . Zašla som do obývačky a zapla televízor.
Po pár minútach som sa rozhodla prezliecť a ísť si ľahnúť.
Vošla som do kúpeľne a odmaľovala som si make up . Do tváre som si šplechla studenú vodu.
Konečne som sa zhodila do postele.Myslela som ,že zaspím hneď od vyčerpania;ale mýlila som sa .Myšlienky som upierala na Filipa,sem tam na Ninu.
Po dlhšej dobe som si nasadila sluchátka . Pesničky šli postupne za sebou no viacmenej som ich nevnímala.Až na jednu.Perfektne kopírovala môj stav s Filipom .Pri nej prosto nešlo nevnímať ten text.