Malignance (H.S.)

Prológ

,, Toto som si o tebe fakt nemyslel," pokrútil hlavou mračiac sa na mňa, no ja som stále nechápala, o čo ide. V župane som stála vo dverách, keďže som sa ani nestihla obliecť a Harry mi volal, že sa so mnou potrebuje porozprávať, no nemala som tušenie o čom, keďže jeho hlas v telefóne bol tak nečitateľný ako on sám celý.

,,O čom to hovoríš, Harry?" zvraštila som obočie a rukami som si objala telo, pretože zima sálajúca z vonku bola dosť nepríjemná.

,,To už stačí, okej? Nemusíš sa ďalej pretvarovať," odvrkol si a otrávene prevrátil očami. Celá situácia sa mi prestávala páčiť a v hĺbke mojej mysle som sa snažila spomenúť, čo také zlé som urobila, no na nič som neprišla.

,,Ale ja vážne netuším, o čo ide," pokrútila som hlavou. Týčil sa nado mnou vo svojej plnej výške, s obočím skoro spojeným a s jeho známou vráskou medzi ním. Z jeho očí sršali plamienky zlosti a nenávisti, nikdy som taký pohľad z jeho strany ešte nevidela a práve to ma najviac rozrušovalo.

,,Tak ty netušíš, hej?" nadvihol obočie, urobil veľký krok dopredu a ocitol sa tesne predo mnou, na čo som začala pomaly ustupovať, keďže mi začal naháňať strach. Pokrútila som hlavou v nesúhlase, na čo ma Harry schmatol za zápästie a drsne si ma pritiahol k sebe. Začala som zrýchlene dýchať, pohŕdavosť v očiach mu priam žiarila na všetky strany.

,,Si len obyčajná kurva Mia," precedil skrz zuby, jeho pevný stisk na mojej ruke zosilnil, nechty mi zarýval do kože, na čo som privrela očné viečka od bolesti. Ešte nikdy sa takto nesprával, nespoznávala som ho. Z jeho slov sa mi do očí nahrnuli slzy, pretože som nechápala, o čom hovorí.

,,Č-čo?" zakoktala som sa, prvé slzy sa mi skotúľali po lícach. Harryho tvár na chvíľu vyzerala, že ho obmäkčil jeho pohľad na mňa, no potom sa znova zamračil a pokrútil hlavou z jednej strany na druhú. Ako keby bojoval sám so sebou.

,,Dobre si počula. Správaš sa ako najväčšia kurva, prosím ťa, zamysli sa nad sebou," hovoril s veľkou nenávisťou v hlase. Moje srdce sa pomaly, ale isto lámalo na maličké kúsočky ako keby bolo vyrobené z porcelánu.

,,O čom to hovoríš?" zavzlykala som a chcela už konečne vedieť, prečo mi na oči vyhadzuje takéto slová. Harryho hrdelný smiech sa ozval chodbou, v ktorej sme sa nachádzali len my.

,,Si strašne naivná," pokrútil hlavou.

,,Ale, Harry- ," snažila som sa ho chytiť za ruku, no on ňou okamžite uhol a namiesto toho ma chytil pod krkom, na čo som vypúlila svoje vystrašené a zaplakané oči. Prstami som oblapila jeho zápästie s úmyslom dať dole jeho ruku z môjho krku, no neúspešne.

,,Už mi nikdy nevolaj a už vôbec sa mi neukazuj na oči, rozumela si? Nenávidim ťa!" skríkol do mojej tváre, sotil do mňa, na čo som sa zapotácala dozadu a narazila do steny. Privrela som očné viečka a dúfala som v to, že to bol len sen, len obyčajný sen.

Keď som započula silný treskot vchodových dverí, tak som splašene otvorila oči, bleskovo sa postavila zo zeme a došla k dverám, ktoré som otvorila s úmyslom zastaviť Harryho, no videla som len tmavú cestu, ktorú osvetľovali pouličné lampy. S hlasným vzlykom som spadla na kolená s rukami na tvári, slzy mi z očí tiekli ako vodopády. Nemala som silu ani dýchať, mala som chuť so sebou skoncovať, keďže som stratila osobu, na ktorej mi najviac záležalo a to ani nepoznám dôvod, prečo som o neho prišla. No jeho hrubé slová sa mi navždy zaryli do pamäte.

Ahojte! Taak, rozhodla som sa, že by som aj ja mohla skúsiť napísať nejaký ten príbeh a keďže mám mnoho nápadov, tak to skúsim :D  Je to môj prvý príbeh, tak mu skúste dať prosím šancu :) Vopred upozorňujem, že tento príbeh obsahuje vulgarizmy a podobne..Dúfam, že sa Vám bude páčiť .

                                                                                                                                                                                   Anet