Between love and hate is thin line (HP next generation)

22.Kapitola-Prekvapenie!

Myslela som na to čo budem robiť poobede a večer.

Asi sa zatvorím do izby, zababuším do deky a budem si čítať knihu. Nič iné mi zrejme neostáva.

Zazvonilo na koniec vyučovania. Zbalila som si učebnice a vyšla von z triedy.

„Kate! Počkaj na mňa," kričala za mnou Roxy. Zastavila som a počkala na ňu.

„Kate, išla by si, prosím, so mnou do knižnice a pomohla mi stou úlohou z čarovania? Rose zmizla s tvojím bratom. Prosím, Kate," prosila na Roxy.

„A-ale Roxy, dnes fakt nie, chcem si oddýchnuť. Zajtra ti s tým pomôžem, dobre?" protestovala som.

„Tak to teda nie. Chcem to mať hotové dnes," vyhlásila Roxy, schmatla moju ruku a ťahala ma do knižnice.

„Roxy, máme na to celý víkend..." znovu som sa snažila protestovať, ale márne.

„Nie, chcem to dnes!"

„Si v pohode, Roxy? Toto sa na teba nepodobá. Ty si zvyčajne robíš úlohy na poslednú chvíľu," nechápala som.

Roxy len pokrčila ramenami a zaviedla ma k jednému zo stolíkov.

Doniesla knihy a mohli sme začať. Urobili sme si všetky úlohy na pondelok. A nebolo toho málo.

,No čo už, povedala som si v duchu., Aspoň budem mať voľný víkend,

Ale keď si chcela urobiť všetky eseje a práce, na ktorí sme mali ešte aspoň dva-tri týždne, začala som protestovať.

Nakoniec to skončilo tak, že ma Roxy dokonca musela odzbrojiť!

A tak sme si urobili aj všetky úlohy dopredu.

Držala ma tam štyri hodiny! Začala ma bolieť hlava a ruka od toľkého písania.

„Roxy, prosím, poďme už," prosila som zúfalo.

„Hm...Sedem hodín," mrmlala si potichu. „Fajn, poďme," poznamenala.

Úf. Konečne. Pobalili sme si všetky veci a vyšli z knižnice.

„Skočím ešte na chvíľu k tebe. Môžeme trochu pokecať," vyhlásila Roxy živo.

Skadiaľ to dievča berie všetku tu energiu?! Nemala som silu protestovať a tak som len prikývla.

Prišli sme pred vchod. „Heslo?"

„Godric Chrabromil," povedala som heslo a vchod sa otvoril.

Vošli sme dnu a ja som skoro na mieste zamdlela. T-to nie!

Spoločenka vyzerala nádherne. Zo stropu viseli balóny rôznych farieb, girlandy a rôzne iné ozdoby. Na stole bolo množstvo jedla a nápojov. A v pozadí hrala tichá hudba.

Ale najviac ma dojali ľudia, ktorý tam stáli. Boli tam všetci.

Všetci, na ktorých mi záleží a mám ich rada.

James, Rose, Scorpius, Fred, Albus, Lily a samozrejme Roxy, ktorá prišla so mnou.

Moji priatelia.

„VŠETKO NAJLEPŠIE!!!" skríkli všetci, keď sme vošli dnu.

Zo stropu začali padať červené a zlaté balóny s veľkou sedemnástkou. „J-ja, ja nemám slov. to je nádherné. Ďakujem!" vyhŕkla som a všetkých postupne som vyobjímala. „Myslela som, že ste všetci na to zabudli."

„No, malo to byť prekvapenie a chceli sme ťa trochu vystresovať," uškrnula sa James.

„To sa vám teda podarilo."

„Mali ste vidieť ako sa mračila, keď som ju zastavil na chodbe," odvetil Scorp.

„Viete čo mňa stálo úsilia donútiť ju, aby zostala v knižnici? Dokonca som ju musela odzbrojiť!" vyhlásila Roxy a všetci sa rozosmiali.

Potom nasledovali gratulácie, všetci mi ešte raz pogratulovali a dali mi darček, hoci som ich presviedčala, že nič nechcem. Hádajte na čo mi to bolo.

A potom len začala zábava. Hrali sme rôzne , robili blbosti a jedli až nás brucha boleli.

Akurát sme sedeli s babami na gaučia a rozprávali sa, keď k nám prišiel James.

„Smiem vás vyrušiť, dámy?"

Dievčatá si vymenili pobavené pohľady a ja som stisla pery, aby som sa nerozosmiala.

„Smiem vás poprosiť o tanec, slečna?" obrátil sa na mňa.

Prekvapene som naňho pozrela a dievčatá si vymenili veľavýznamne pohľady.

„No...á-áno," súhlasila som.

Chytil mi ruku a zdvihol ma na nohy. Presunuli sme sa na provizórny tanečný parket. Akurát začala hrať pomalá pesnička od Sudičiek.

James ma chytil za boky a aj som svoje ruky položila na jeho plecia.

Hľadeli sme si do očí a pomaly sa točili v rytme hudby.

Pritiahol si ma bližšie k sebe a ja som prekvapene zažmurkala, ale nič som nehovorila.

Hľadela som do jeho orieškovo-hnedých očí. Videla som v nich radosť a nadšenie, ale ja...žeby strach? Alebo skôr neistota.

Hm, zvláštne.

Takto sme tancovali ešte ďalšie dve pesničky. Ale potom začali hrať rýchle a rytmické skladby.

Na ne sme tancovali všetci spolu. Zabávali sme sa jašili. Niektoré naše tanečné kreácie boli fakt zaujímavé.

„Asi by sme to mali zbaliť. Som fakt unavená," ozvala som sa okolo jedenástej.

„Fakt, máš pravdu. Som úplne spotená, ale stálo to za to. Hlavne tie Fredove tanečné kroky," poznamenala Roxy a všetci sme vybuchli do smiechu. Fred mal fakt svojský štýl tancovania.

Celú spoločenku sme upratali a dali do pôvodného stavu a potom sme sa rozlúčili.

„Dávajte si pozor na Filcha a Norrisovú."

Scorpius a Albus išli smerom dole do slizolinskej klubovne a Rose, Roxy, Fred a Lily zase hore smerom do Chrabromilskej veže.

„Bola to skvelá párty. Ďakujem," usmiala som sa na Jamesa.

„To nestojí za reč. Á...keď som ti gratuloval, povedal som ti, že darček ti dám neskôr...tak, nech sa páči," povedal a podal mi malú červenú škatuľku previazanú zlatou mašľou.

„Neboj sa nie je to prsteň," rýchlo dodal, keď som si vzala škatuľku.

„To teda dúfam, že nie je," uškrnula som sa

Rozviazala som mašľu a otvorila škatuľku.

V nej bola strieborná retiazka a príveskom. Ten prívesok bolo písmeno P.

„Merlin, ten je krásny," vyhŕkla som a hodila sa mu okolo krku a vdychovala jeho príjemnú vôňu.

„Ale čo znamená to P?" spýtala som sa, keď som sa od neho odtiahla.

„Len mi nehovor, že to znamená..." začala som.

„...znamená Potter? Presne tak," uškrnul sa James.

„Blbec," zasmiala som sa a retiazku som si zapla okolo krku.

„Ďakujem."

„Nemáš za čo."

Ahojte!

Nová kapitol, dúfam, že sa vám bude páčiť. :D

Ako vždy- chcem vám poďakovať za každý vote, koment či reads. Neskutočne si to vážim.

Ďakujem! :D