Sedela som znudene na sprostej prednáške o sociológií.. Už som tu štyri hodiny.. Sprosté osemhodinové prednášky.. Klipkali mi oči a bola som prekvapené, že som ešte nezaspala.. Hrala som sa na mobile dajakú sprostú hru, kde sa nerobilo nič iné len klikalo.. Volovina, ale fakt som už nevedela, čo mám robiť.. Hrala som sa teda a keď som konečne mala pocit, že som prišla na princíp tej hry, vyskočila mi správa z neznámeho čísla.. Potiahla som prstom zhora obrazovku a ukázalo mi to správu
-Kámo, zajtra večer som v LA, môžeme sa stretnúť. Myslím, že si toho máme veľa čo povedať
Správa bola napísaná v angličtine a bola zo zahraničného čísla..Ignorovala som to, no potom nám učiteľ povedal, že si dáme päť minutovú prestávku a potom ešte také dve hodinky.. Pretočila som očami a znova sa hrala.. Ako som však zistila, princíp tej hry som nepochopila.. Nemá to logiku.. Najprv mi to dá 20 bodov a potom mi to za to isté stiahne 50!! Zatvorila som hru a v tom som si všimla, že mi stále ukazuje jednotku pri správach.. Ach áno.. Musím ju otvoriť, aby si môj telefón uvedomil, že som to prečítala.. Otvorila som ju a v tom vošiel profesor a znova začal niečo vykladať.. Správa bola v modrom, čo znamenalo, že jej odosielateľ má tiež iPhone a správy sú v rámci internetových dát.. Los Angeles.. Vraj je to krásne mesto.. Moja úžasná fantázia začala pracovať a ja som si predstavila ako stojím na pláži v LA a kochám sa výhľadom na zapadajúce slnko.. Hehe.. Nikdy sa tam nedostanem.. Stále som pozerala na tú správu a v tom som dostala šialený nápad.. Odpíšem, veď prečo nie.. Aj tak sa nudím a možno bude sranda..
-Čau kámo, uži si LA, ja sa tam tak skoro nedostanem.. Ak vôbec niekedy.. Namiesto toho hnijem na sprostej prednáške o spoločnosti.. Zisťujem, že je to s ňou biedne.. Určite si toho máme veľa čo povedať, nič o sebe nevieme a to nám zaisťuje širokú škálu tém :D
Napísala som po anglicky a odoslala.. Haha.. Chcela by som vedieť, ako vyzerá človek, ktorý práve tu správu dostal.. A čo viac, chcela by som vedieť, ako sa tvári keď ju číta.. Neprešli ani tri minúty a zavibroval mi mobil.. Správa od toho čísla.. Hahaha.. Otvorila som to a čítala
-Prepáč, zlé číslo, ale to asi vieš :D So spoločnosťou je to bieda už dávno, na to nepotrebuje človek ani prednášku aby to zistil. Ak ti však môžem odporúčiť, určite si sprav výlet do LA, je to tam nádherné. Široká škála tém, je naozaj veľmi široká. Až taká, že jeden nevie, kde začať. Na začiatku.. A čo je vlastne začiatok? A čo koniec? To sú otázky života o ktorých by sa malo prednášať a nie spoločnosť :D
S pobavením som si to čítala a uškŕňala sa. Ani som si to neuvedomila a moje prsty písali odpoveď
-S tou spoločnosťou máš pravdu, vyzeráš ako múdry človek. Ach nie počkaj, ty si písal aj niečo iné.. Začiatok a koniec? Toto sú témy, nad ktorými bežný človek neuvažuje pokiaľ nemá nejaké to promile v krvi. Neviem, aký je tvoj prípad, ale ja som v škole autom, takže som čistá.. Tým pádom si dovolím prezradiť, že obyčajne sa pri takejto situácií začína pri téme kto som ja a kto si ty.. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad: Ahoj, som XY a ty?
Odoslala som a pod správou sa okamžite ukázalo - Zobrazené.. Musela som sa usmievať.. Našla som si zábavku.. Ani nie za minútu mi prišla odpoveď
-Ďakujem za radu, ideme to teda skúsiť tvojim štýlom. Teší ma XY, som Harry.. Máš veľa skúseností s takýmito situáciami? :)
YOU ARE READING
iMessage (Harry Styles - texting)
Teen FictionČo sa stane, ak zmeníte obyčajnú predvoľbu na telefónnom čísle? S najväčšou pravdepodobnosťou nič.. Možno vám odpíšu, že ste si zmýlili číslo.. Ale čo ak vás odpoveď zaujme natoľko, že odošlete ďaľšiu správu a potom znova a znova.. Môže vám záležať...
