Samanta Greenová je celkom obyčajné nevýrazné dievča na strednej škole, takže je úplný protiklad Michael Cumbert. Tento egogistický a namyslený chalan vie o prevahe nad opačným pohlavím a aj to pečlivo využíva.
Podľa všetkého je tento príbeh úplne...
,,Sam vstávaj musíš ísť do školy.." pošepky mi hovorila moja starká ktorá sa ma snažila zobudiť..
,,Hmm som hore..." pomaly som začala otvárať a snažila sa rozpoznať všetko okolo seba.
,,Dobre tak na stole máš raňajky ja sa idem prejsť a nezabudni zobrať svojho brata do školy." zasmiala sa moja babka a vyšla z izby.
Ja som sa len prevalila na chrbát a popreťahovala si celé telo. Bože nový školský rok to bude ale sranda. Vyšla som z postele a popravila ju a išla si niečo vybrať do školy. Keďže je prvý školský deň mohlo by to byť niečo elegantnejšie. Nakoniec som si vybrala toto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nemám nejakú úžasnú postavu modelky, ale taktiež nie som zase až taká škaredá.
Inak asi by som sa vám mala predstaviť som Samanta Green. Mám šestnásť a som v druhom ročníku na strednej. Mám hnedé vlasy s blond ombré a zelené oči. Som normálne dievča, ktoré žije so svojím mladším bratom a babkou.
Môj otec zomrel keď som mala tri takže si na neho nepamätám a moja mama nás opustila keď mi bolo dvanásť. Som rada, že sa nás ujala babka, lebo neviem ako by to inak so mnou a mojím bratom skončilo. Môj brat sa volá Alec a má trinásť. To je na teraz asi všetko čo potrebujete vedieť.
Po tom ako som sa obliekla tak som zvehla do kúpeľne kde som urobila niečo so svojími vlasmy a urobila si hygienu. Dala som na seba ešte trochu voňavky a zobrala kabelku a prešla do kuchyne. Môj malý braček už jedol svoje raňajky.
,,Dobré ráno." usmiala som sa na neho. On iba niečo zamrmlal a jedol ďalej. Len som nad ním prekrútila očami a taktiež začala jesť svoje raňajky.
Po raňajkách sme sa ponáhľali do školy, keďže som nedala pozor na čas. Do školy sme prišli na tesno, takže sme sa rýchlo rozlúčili a ja som sa vybrala do svojej triedy. Hneď ako som vošla do triedy všetky oči boli na mne. Bože toto neznášam... Porozhliadla som sa po triede a našla som tam moju záchranu. Usmiala som sa a vybrala som sa za mojou najlepšou kamarátkou od škôlky.
Tala sedela v poslednej rade v strednom rade ako vždy. Ja ju tak zbožňujem neviem čo by som bez nej robila. Poznáme sa od detstva a jedna o druhej vieme úplne všetko. Je to jedna z najdôležitejších osôb v mojom živote.
,,Ahoooj moja." usmiala som sa a silno ju objala.
,,Ahojky zlato no čo pripravená na nový nudný školský rok?" objala ma a zasmiala sa.
,,Samozrejme už som naň veľmi pripravená" prekrútila som očami a zasmiali sme sa.
,,Inak vyzeráš úžasne kočka." polichotila mi Tala.
,,Ale neklam, ty vyzeráš úžasne." zasmiala som sa a žmurkla na ňu.
,,Dobré ráno žiaci, výtam vás znova v škole po prázdninách..." začala učiteľka tie isté keci ako každý rok... No vpodstate je to môj druhý rok, ale na základke to isté takže sa chápeme.
Po tom čo nám to všetko povedala tak sme mali predčasný obed. Čiže sme sa s Talou vybrali k jedálni. Bolo tam už kopec študentov takže sme sa vybrali pre jedlo, teda ak sa to tak dá nazvať. Neviem čo mi to naložila tá kuchárka na tu tácku, ale ako slušné dievča som poďakovala a išla pomaly medzi stolmi a hľadala voľne miesto.
Na konci jedálne som uvidela jeden prázdny stôl, ktorému som sa veľmi potešila. Pobrala som sa teda tam, ale niečo bolo iné. Cítila som na chrbáte pár očí ktorý ma sledoval. Nevedela som prečo ani kto, keďže na tejto škole o mojej existencii vedeli len učitelia a Tala a Jenifer Utah, ktorá mi robila zo života peklo.
Porozhliadla som sa teda po jedálni až moje oči zastavili na jednej osobe, ktorá sa pozerala na mňa. Bol to najväčší egoista, kurevník na tejto škola. Michael Mike Cumbert. Každá baba naňho letela. Bol to ten typ chalana ktorý mal look bad boy-a. Mal čierne vlasy ktoré mal rozhádzane na každú svetovú stranu a tmavo modré oči ako oceán.
Obrátila som zrak a sadla som si a snažila sa zjesť to niečo na tanieri. Po chvíli si prisadla aj Tala a začali sme kecať o normálnych banských veciach.
,,Všimla si si že Mike stále pozerá po tebe?" zaškerila sa na mňa ta potvora.
,,Čo??!" rozkašľala som sa lebo ma dosť zaskočilo to čo povedala.
,,Ako toto myslíš vážne?" spýtala som sa jej neveriacky.
,,Jop, celý čas čo sa tu rozprávame z teba nespustil oči." urobila poloúsmev a žmurkla na mňa. Ja som len pretočila očami. Áno robím to veľmi často.
,,Ale prosím ťa." mávla som nad tým rukou a postavila sa. Zobrala som tácku so zbytkami toho niečoho a kabelku a vybrala sa to ísť odniesť. Tala ma samozrejme nasledovala a tak sme sa spolu vybrali von z jedálne.
Nedalo mi to a očkom som pozrela po Mikovi. Ten sa vážne celú dobu pozeral na mňa. Celkom ma to znepokojilo, lebo som mala pocit že si ma vyhliadol a chce ma namotať a odkopnúť ako tie predtým. Zakrútila som nad tým hlavou a začala počúvať Talu, ktorá búrlivo rozprávala o svojom "tupom" bratovi ktorý jej nehorázne lezie na nervy.
Len som sa zasmiala a počúvala ju ďalej. Pred školou sme sa rozlúčili a ja som sa vybrala domov. Dala som si do uší slúchatká a pomaly kráčala domov.
Za chvíľu som bola doma tak som si otvorila a našla svojho brata ako si pozerá telku a babku ako pri ňom štrikuje.
,,Ahojte." pozdravila som ich a sadla si na chvíľu k nim. Porozprávala som sa s babkou a zašla som do izby. Tam som sa rozvalila na posteľ a nechala sa unášať myšlienkami...
Taaak po dlhej dobe som sa rozhodla začať znova písať. Ospravedlňujem sa vám za neaktivitu, ale v mojom živote sa diali celkom veľké zmeny a nebolo kedy. Takže som sa rozhodla pre prepísanie tohto príbehu a budem sa snažiť pridávať nové časti často. Takže dúfam že ma moji zlatý neukamenujete a dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť. Budem raza za každé votes aj comments a užívajte si život. ❤😇🐧
