Him & Me

his smell/jeho vôňa

Pomaly som vkročila na mólo. Cítila som sa akoby som sem vkročila po prvý raz.
Milovala som túto prácu. Všetkým to príde jednoduché.
Všetci si myslia že tu iba chodíte, spravíte nejakú pózu a idete naspäť.
No títo ľudia sa veľmi mýlia.
Na to, aby som chodila rovno, ladne a aby to vyzeralo atraktívne musím cvičiť kľudne aj týždeň.
A to nie je všetko. Pri chodení po mole musíte dávať pozor aby sa vám nevykrútila noha vo vysokých podpätkoch. Ak nemáte podpätky, máte to o niečo ľahšie no ak áno, o niečo ťažšie.
Taktiež musíte dbať na to že mole je takmer vždy vyleštené a logicky sa na ňom môžete ľahko pošmyknúť. Stále si myslíte že je táto práca ľahká?

Vykročila som pravou nohou, pozerala sa iba dopredu... No automaticky som stratila rovnováhu keď som vpredu uvidela sedieť Harryho. Mal čierne obtiahnuté džínsy, v ktorých mal zapravené čisto biele tričko a na tom mal koženku. Bol dokonalý.
V tej chvíli som ani nedbala na to že som padala... a potom iba tma.

"Ona sa prebudila!" počula som Lisin hlas.
Neviem ako na to prišla keďže stále mám zavreté oči, nedokážem ich otvoriť a nedokážem ani nič povedať. Kde to sakra som?

"Ahoj láska." konečne som otvorila oči a uvidela som prichádzať Harryho.
Naozaj ma práve nazval láskou?
Počkať... Ja som v nemocnici? Čo sa stalo?
"Som rád že si v poriadku." usmial sa, podišiel ešte bližšie a dal mi bozk na čelo.
Bolo neuveriteľne príjemné cítiť jeho pery na mojej pokožke.
Boli tak horúce a zároveň studené. Boli dokonalé.
"Cítiš sa dobre?" spýtal sa a ja som jemne prikývla.

"Môžem si k tebe ľahnúť?"
Ja som iba nemo prikývla a snažila sa to pochopiť. Čo sa tu deje?
Ľahol si ku mne a vzal ma do náručia.
Dýchala som jeho úžasnú vôňu.
Pozrela som sa mu do očí a znova sa zamilovala. Hľadeli na mňa dva zelené smaragdy.

Je tento chalan skutočný?
Nie je to iba lacinný výplod mojej fantázie? Pretože...
Toto je naozaj chodiaca dokonalosť.

Cítila som ako sa moje očné viečka zatváraju a nedalo sa tomu zabrániť.
Chcela som zostať hore, no nedalo sa.
Bola som na to až moc slabá.

O minútu na to som sa zobudila.
Bez Harryho. Bola tu iba Lis.
"Lis? Kde je Harry?" opatrne som sa spýtala.
"N-neviem.. Asi je doma. Prečo sa pýtaš?" nechápavo sa spýtala.

"No... Ešte pred chvíľou tu so mnou ležal a hovoril mi láska... A teraz má všetko na saláme." smutne som povzdychla.
"Umm... Si si istá že to bol Harry? Určite to bola nejaká halucinácia." zasmiala sa a mne tiekli slzy prúdom.

Nie slzy smiechu či šťastia...
Ale slzy smútku.

Nový diel :DD
To vám asi došlo aj bezo mňa ale nevadí. :D
Čo sa tu vlastne deje? Prečo sa Harry zrazu tak zmenil?
Dozviete sa v ďalšom dieli!
Dufam že sa vám bude táto menšia zápletka páčiť. :DD
Budem rada za votes, komentíky a aj prečítania.

Mám vás rada❤❤❤