Milý denníček,
Dnes som prišla na to že asi všetci chlapi sú magori. Minimálne tí v našej triede. Vážne dnes všetých zaujíma len to aby boli cool? Sú schopný spraviť skoro všetko len aby na seba upútali pozornosť. Neznášam takých ľudí.
Niekedy sa zamýšľam na tým či ešte existuje niekto taký, koho nezaujíma len to ako veľmi je obľúbený a nevyberá si kamarátov len podľa toho kto je ako in? (Resp. kto je rovnaký magor ako on).
Myslíš si že niekedy nájdem niekoho takého? Niekoho kto by ma mal rád takú aká som...
Zavrela som denník a zamkla ho. Ľahlá som si na posteľ na ktorej som doteraz sedela a denník položila vedľa seba. Začala som premýšľať nad tým čo som tam napísala. Čo ak nikdy nenájdem mojho dokonálého ,,princa,,? Čo ak budem navždy sama? Skončím s 30-timi mačkami v malom bite utopená v sebaľútosti?
Pokrútila som hlavou a rozhodla som sa že sa pôjdem radšej prejsť. Aspoň prídem na iné myšlienky. Obliekla som si bundu a obula moje obľúbené tenisky. Vyšla som na ulicu, kde ma okamžite ovial chladný vánok.
Asi by som sa mala predstaviť. Moje meno je Nina Bailey a mám 18 rokov. Chodím na miestnu strednú. Na škole nie som veľmi obľúbená ale úprimne...nevadí mi to. Radšej budem neobľúbená ako sa kamarátiť s tými zaostalími individuami. Ale nieje to so mnou až také zlé. Mám jednu najlepšiu kamarátku. Volá sa Zoe. Kým mám ju tak mám o zábavu postarané. Je to blázon a práve preto ju mám tak veľmi rada.
Prechádzala som okolo nejakého obchodu keď v tom mi vo vačku zavibroval mobil. Vytiahla som ho. Písala mi Zoe.
Z: Ahoj, nechceš prísť ku mne? Som sama doma a strááášne sa nudím
N: o 5 minút som tam :D
Usmiala som sa na displej a schovala mobil do vrecka. Zrazu som pocítila, že som do niekoho vrazila. Zdvihla som hlavu aby som sa dotyčnému ospravedlnila. Pozrela som sa zatial neznámej osobe do tváre a doslova som stratila reč...
