Potter! Áno, láska?

...Nové začiatky...

Takže znova sa vidíme súdruhovia moji! Neodpovedala som na vaše komentáre keďže ich bolo naozaj veľa a ja som moc lenivá odpovedať na každý jeden, to však neznamená že ma nepotešili! Práveže naopak, som rada že máte ešte záujem o príbeh tak a preto som sa rozhodla nám Slovákom ktorý išli do školy dnes v pondelok trošku osladiť deň mojím príbehom. Dúfam že sa vám bude páčiť aj toto pokračovanie ktoré mám už ako tak premyslené v hlave... ďakujem vám veľmi za vašu odozvu a hlavne záujem ktorý ma veľmi potešil...

Ešte skôr ako vám poprajem pekné čítanie chcem osobne pogratulovať jednej osôbke.

BiggestDreamerEver , ber to ako poctu :D, osud naplánoval dni a tak ti prajem všetko dobre a len to najlepšie, dúfam že sa ti bude táto kapitolka páčiť pretože čestne patrí tebe a otvára tým novú časť... :3 (aj keď neskoro ale nevadí :D)

Dobre moji, pusinka na líčko, noštek a nech sa vám pekne číta...

Ľúbim vás,

Vaša mŕtva spisovateľka.

„Potter!" hodím po ňom knihu no on sa jej úspešne vyhne a postaví sa predo mňa. Kniha s hlukom dopadne na zem a ja sa za ňou smutne pozriem. Už teraz ľutujem že som svoje zlatíčko hodila na pospas osudu.

„Áno, Malfoyová?" uškrnie sa James čím zase upúta moju pozornosť a brnkne mi po nose na čo sa chtiac nechtiac usmejem a nechám sa vtiahnuť do jeho silného a povzbudivého objatia pri ktorom sa so mnou hompáľa zo strany na stranu.

Mierne si ma odtiahne a vtisne mi pusu na čelo.

„Rokfort je hádam tá najväčšia škola s najväčším počtom detí a ty si vyberieš zrovna.....no proste Pottera," ozve sa zrazu môj otec iba pár metrov od nás na čo prekrútim očami. A je to tu zase... Pristúpi k nám bližšie. James sa odo mňa mierne odstúpi no stále ma drží za ruku a otec si ho premeria pohľadom akoby práve rozmýšľal nad rozsudkom smrti.

„Oci," zahriaknem ho nervózne keď mi James svojím zovretím drví ruku.

„O čom sa tu bavíte?" vstúpi do obývačky Jamesov otec s veselou náladou ako vždy a zachráni situáciu.....ako vždy.

„Ale otec iba hovoril že je rád že som s takým skvelým chalanom ako je tuto James," prehovorím s asi až moc neprirodzene milým úsmevom no James sa na mňa spokojne usmeje.

„Však, oci?" dodám a obrátim zrak naňho. Ten však prekrúti očami a keď započuje detský plač vyberie sa do izby smerom k mame.

„Že skvelým, to iste," zamrmle si popod nos no očividne ho nikto okrem mňa nepočul. Našťastie.

Neviem čo má za problém, so Scorpiusom a Lily to zobral lepšie. O dosť lepšie...

„Mia! Môžeš nachvíľku?! Zlatko, ja neviem ako ho do toho mám navliecť!" zakričí môj otec z izby do ktorej vošiel pred chvíľou. Snažím sa zakryť svoj úsmev keď sem nakráča mama aj so svojím zvyčajným hundraním a kruhmi pod očami čo máme skoro všetci už asi viac ako mesiac.

„Žasnem nad neschopnosťou niektorých mužov," povie, rozhodí rukami a nakoniec vojde za otcom do izby.

Harry sa na tom schuti zasmeje a aby som bola úprimná ani ja a James od toho nemáme ďaleko.