Dirty mind

Senses of pleasure (Part 1)

Nie je nezvyčajné ísť do baru osláviť svoje osemnáste narodeniny.
Nie je nezvyčajné flitrovať s barmanom, pretože sa cítite osamelý.
Ani to, že si ku vám po oboch stranách sadnú dvaja roztomilí chlapi nie je nezvyčajné.
Až fakt, že sa s vami rozprávajú a vy sa dozviete, že sú to gejovia... až vtedy to začne byť nezvyčajné.

Sedela som tam sama, popíjala zo svojho martini a obzerala si tancujúce klbká. Všade preblikovali svetlá, ktoré im striedavo osvetľovali ruky, nohy aj tváre. Akoby ich oblizovali farebné plamene bez štipky páľavy. A oni si to užívali.
Tiež som sem prišla, aby som sa zabavila. Vo väčšine prípadov, kedy ľudia oslavujú svoju dospelosť, sa dohodne skupinka alebo len pár osôb, no ja som sa rozhodla prísť sama. Sama som si zavolala taxi, ktoré ma sem priviezlo a rovnako sama som si platila vstup. A samozrejme, sama som si sadla ku baru, kde sama pijem alkohol a sama sa práve čuduje, že po mojich stranách sedia dvaja chutní chlapi, ktorí sa spolu o niečom rozprávajú. Cezo mňa.
Divné.
"Prepáčte, že vyrušujem vašu veľmi dôležitú konverzáciu o peknej farbe mojich vlasov, ktorú zrejme ani nie je poriadne vidno," nadýchnem sa. Áno, oni sa rozprávali o mojich vlasoch. To som za tých pár sekúnd dokázala počuť cez hlasnú hudbu. "ale ak sa chcete rozprávať, nebolo by vhodnejšie sadnúť si ku sebe?" Moje obočie sa dvíha samo od seba. Skoro to nezaregistrujem. Ja vlastne nič poriadne nevnímam.
"Mal to byť spôsob, ako sa s tebou začať rozprávať." Chlapovu tvár osvetľovali neónové svetlá spoza baru. Mal peknú tvár. Príjemnú. Nijaké ostré hrany lícnych kostí ani ostrá brada. Mal ju takú milú. Ako keď sa pozeráte na šteniatko a ono vás donúti usmiať sa z jeho roztomilosti.
"To je skvelé. Práve hľadám niekoho, kto mi spestrí moju samotu. Asi nie je najlepší nápad chodiť do baru osamote. Potom sa niet s kým rozprávať," mumlem nezmysly. No usmievam sa. Tak, ako mi to moje malé ústa dovoľujú.
"Býva tu veľa nepríjemných chlapíkov, ktorí by ťa mohli obťažovať. Videli sme ťa tu takú samú, tak sme sa rozhodli, že ťa tohto bremena zbavíme. Vždy je lepšie mať pri sebe niekoho, koho poznáš," prehovorí druhý chlap. Je za mnou, čiže sa otáčam. Prvý chlap mal tvár roztomilú. Tento je jeho pravým opakom. Vyzerá tak drzo a nezbedne. Akoby práve okradol hračkárstvo a všetko to daroval svojmu spoločníkovi.
"Nepoznám ani vás," pousmejem sa, keď si ho ďalej prezerám. Prisahala by som, že som mu v očiach práve zazrela šibalské plamienky.
"Oh, zlato, my sme sa zabudli predstaviť." Zdalo sa to len mne, alebo to 'zlato' nebolo určené mojim ušiam? Roztomilý chvíľu pozerá na nezbedného, potom sa vráti ku mojim očiam.
Fáááájn, začínam mať podozrenie o ich orientácii.
"Volám sa Sebastian." Podá mi ruku, ktorú rada prijmem. Má ju teplú. Moje ruky sú vždy ľadové. Ľudia, ktorý ma poznajú, vtipkujú, že som chladnokrvná. Čo by možno nebolo ďaleko pravde, ak vezmeme do úvahy moju vášeň v odmietanie každej príležitosti na vzťah. Hold, niektorí ľudia na to proste nemajú žalúdok.
"Denisse. Alebo Den. Ako už chceš." poviem a otočím sa na nezbedného, ktorému podám ruku. Pritiahne si ju ku perám a slabučko ju pobozká.
"Seth." Pekné meno.
"Čo sa trochu viac zoznámiť?" Sebastian sa ku mne nakloní bližšie. Myknem plecom a dopijem svoje martini.
"Dnes mám osemnáste narodeniny." prehlásim pyšná na svoj momentálny vek. Seth si všimne môj dopitý pohár, kývne na barmana a objedná mi. Nepočujem názov, no martini to určite nie je. Som si istá.
"Všetko najlepšie, Den. Práve na svoje narodeniny sedíš sama pri bare a skenuješ tancujúcich ľudí. Nie je to práve najzábavnejšia vec, čo môžeš na deň svojej plnoletosti robiť." Sebastian mi kladie ruku na bedrá. Seth si to všíma a mračí sa.
"Nie je to tak ako to vyzerá," sklopím oči ku modrému drinku, ktorý mi Seth objednal. Nadvihnuté obočie hovorí samo za seba. Seth sa ku mne nakloní a ubezpečí ma o neškodnosti tohto nápoja. A tiež o jeho skvelej chuti.
"Volá sa to modrá lagúna." Aj jeho ruka ma objíme zozadu.
"Pekný názov." Ochutnám to. Chvíľu sa mračím z horkosti, no nakoniec chuť prepadá sladko-kyslej a moje ústa tento drink prijmú za kamaráta.
"Tak ako to vyzerá s tvojím sedením tu?" Sebastian pokračuje v našom rozhovore.
"Hľadám niekoho, kto by mi stál za to, stratiť panenstvo. Všetci kamaráti to už majú za sebou a hovoria, že to bolo aj tak strašné. Tak si na to nájdem niekoho nedôležitého, nech to mám už za sebou."
Sebastian si prikladá voľnú ruku ku otvoreným ústam, pričom počujem jeho zhíknutie. Pobavene ho sledujem. Vyzerá, akoby na vlastné oči videl smrť roztomilého jahniatka.
Povedala som niečo zlé?
"To by som ti neradil. Je štatisticky preukázané, že každý tridsiaty človek na planéte prenáša niektorú zo známych aj neznámych chorôb. Aj pohlavné. To by si nechcela dostať," zapojil sa do našej konverzácie Seth. "V tejto miestnosti je približne stovka ľudí, čo sú teoreticky traja ľudia, ktorí trpia nejakou chorobou. Je to ako ruská ruleta na párty pre zazobaných zajačikov." Zasmial sa. Keď videl môj nechápavý výraz vysvetlil mi to. "Ešte si o tom nepočula? Skupina ľudí sa stretne. Vôbec sa nepoznajú, ale chcú zažiť adrenalín. A tak sa zíde približne dvadsať ľudí, ktorí spolu nezáväzne sexujú pričom vedia, že jeden človek v skupine má AIDS. No nevedia, ktorý to je. Títo ľudia sú blázni."
Pozerám naňho.
"Sto ľudí a traja z nich teoreticky majú pohlavnú chorobu, hej?" Obzerám sa okolo seba a potom zameriam svoju pozornosť na svojich dvoch spoločníkov. "Nie ste náhodou dvaja z týchto troch, že nie?"
Obaja sa nahlas zasmejú.
"O to sa nemusíš báť. Pred tým, ako sme si spolu začali sme si obaja dali spraviť testy. Sme úplne zdraví. A ak sa ku nám niekto pridá, najprv nám musí ukázať papiere o svojom zdravý. Sme prekliato precízny." Blysknú sa zuby, keď Sebastian zamrká na Setha. Ten mu svoj uprený pohľad opätuje.
"Takže vy ste..." trochu sa zarazím. Ako to povedať? Homosexuálovia? Gejovia? Neviem, či to nie je urážajúce. "ehm, gejovia?" Očerveniem.
"Skôr by som povedal bisexuáli." Sethova ruka mi pohladí chrbát.
"Chodíte spolu?" pýtam sa ďalej. Nikdy v živote som sa s bisexuálmi nestrela. Chcem ich spoznať.
"To nie." Hlavu otočím na Sebastiana. "Sme len priatelia, ktorí sa spolu občas zabavia, ak ma chápeš. Nie sú nijaké záväzky. Jednoducho si niekedy vyrazíme, užijeme si. Niekedy je s nami aj pár žien."
"Takže vám neprekážajú nijaké ženy?" Začína sa u mňa prejavovať záujem.
Obaja pokrútia hlavami. Zahryznem si do pery.
Ako sa ich to mám opýtať?
"A..." naprázdno otváram ústami. Neviem sformulovať otázku.
"A ty by si nás chcela požiadať o láskavosť? Aby sme ťa zbavili svojho panenstva?" Sebastianova otázka vo mne rozprúdi krv. Líca mi ešte viac zružovejú, dokonca cítim isté teplo aj medzi nohami. Žeby vzrušenie?
"No nie je zlatá, keď sa červená?" Pri Sethovom hlase sklopím hlavu. Usmievam sa. "Chcel by som vedieť, či si červená všade." Jeho ruka nachádza novú trasu. Prechádza z môjho pásu na moje stehno.
"Ja..." Ešte pred chvíľou by som sa s nimi rozprávala úplne nenútene. Prečo mám teraz pocit, že to je inak?
"Nemusíš nič hovoriť. Ak to vážne chceš, stačí len prikývnuť." Sebastian ma ukľudňujúco hladí po chrbte, zatiaľ čo Sethova ruka jazdí po mojom stehne. Krúži po pokožke, stláča ju medzi prstami. Koža mi pod jeho prstami horí.
Že či to vážne chcem? Prišla som sem len s jediným cieľom. A práve teraz sa mi dvaja pekní chlapi ponúkajú, že mi ho splnia. Prečo by som to nemala chcieť?
Prikývnem. Najprv neisto, no nakoniec na tom nezáleží. Stačil len slabý pohyb hlavy a moji spoločníci sa postavili na nohy. Zmätená na nich pozerám, červeň opúšťa moju tvár. Teplo sa pomaly rozlieva a odznieva.
"Hneď?" Obočie mi vystrelí navrch hlavy.
Obaja sa nad mojou otázkou len pousmejú a podajú mi ruky. Oboch sa ich chytím a zosadnem zo stoličky.
"Dopi to." Seth mi podá môj drink, ktorý na ex dopijem. Zrejme budem potrebovať gule na to, čo mám v pláne spraviť.
A potom ma už nič nedrží v tomto klube. Obaja ma za ruky ťahajú ku východu, pred ktorým majú zaparkované auto. Predtým ako si Sebastian sadne za volant, počujem ako hovorí Sethovi niečo o rozrobenej práci.
Seth si sadne na zadné sedadlo ku mne.
"Kam ideme?" Premýšľam, či bývajú spolu ako kamaráti alebo majú každý vlastný byt. Alebo si myslia, že ideme ku mne? Pretože to nie je dobrý nápad. Nie som obľúbenec poriadku.
"Ku mne do bytu. Teda ak ti to neprekáža." Seth sa so mnou rozpráva a znovu mi jeho ruka kĺže po stehne. Len krútim hlavou. Neprekáža mi, že budem u nich. Aspoň si nezašpiním posteľ.
"Sebastian mi povedal, aby som ťa pripravil." Je nahnutý ku mne. Vlastne mi šepká do ucha, čo ma trochu zneisťuje. Nikdy som si nikoho tak blízko ku telu nepustila. Vždy som si držala odstup.
"A to znamená čo?" Možno som aj mala istú predstavu, no chcela som sa vopred pripraviť.
"Že som nútený rozdráždiť všetky tvoje zmysly." Ruku z môjho stehna preniesol na moju tvár, ktorú otočil jeho smerom.
Príliš blízko.
Jeho tvár bola oproti mne vzdialená na menej ako dvadsať centimetrov. Videla som jeho rysy vo svetle pouličných lámp, ako sme prechádzali ulicami.
"Vyber si, ktorým chceš začať. Na tvojom mieste by som vyberal od najneškodnejšieho." Videla som jeho úsmev. Ako dravec, ktorý dáva svojej obeti možnosti na útek. No ja som neutekala.
"Zmysli ako zrak a chuť?" Nechápem, kam týmto mieri. Zrejme som v tomto vážne neschopná.
"Presne to mám na mysli," stíši hlas. "Ale začal by som hmatom." Jeho úsmev je skoro až dychberúci.
"Dobre." Dýchala som pomaly. Vedela som, že s jeho blízkosťou mi pomaly ubudne aj z prístupu ku vzduchu. Minimálne s jeho neposednými rukami.
Dlhý prst držal moju sánku. Nemohla som pohnúť hlavou. Nútil ma sledovať jeho tvár. A svojím pohľadom ma prikoval na mieste, keď sa jeho prst pohol smerom dolu. Zo sánky skĺzol na krk, kde sa pomaličky udomácňoval a spoznával kontúry jeho tvaru. Zišiel o poschodie nižšie, na moje kľučné kosti. Prechádzal zo strany na stranu vchádzajúc prstom do priehlbiniek a späť.
"Sústredíš sa na ten dotyk?" Nemo som prikývla a prehltla nasucho. "Cítiš môj prst a predvídaš jeho trasu?" Prikývla som. "Ale ja ju mením veľmi nepredvídateľne a rýchlo."
Zadrhol sa mi dych, keď jeho prst nečakane vystúpil a dotkol sa môjho ucha.
Jeho pery sa zvlnili do úsmevu.
"Určite sa ti páči, čo cítiš." Ruku zhodil dolu, na moje stehno. "Vieš o tom, že máš citlivé stehná? Tu vnútri." Prejde mi po vnútornej strane stehna. "Väčšina žien si to ani nevšimne, alebo to jednoducho ignorujú. Veď sú to predsa len stehná, no nie?" Pokrúti hlavou. "Ale mali by si to všímať. Stehná patria medzi prvých päť najcitlivejších častí ženského tela." Rukami rýchlo stúpa hore a späť dolu po mojich stehnách. Akoby ich zahrieval. A možno práve to robil.
"Celkom irónia, že si takéto drobnosti všimne skôr človek, ktorý sa stará o chlapské potešenie, ako čistý heterosexuál." Zmení rýchlosť hladenia. Razom mi pohládza kožu až príliš pomaly. Cítim každučký pohyb a cítim ho jasne.
"Príjemné, že?" Priblíži sa ku mne bližšie. Šepká mi do ucha. "Rozohriata pokožka je dvakrát citlivejšia a dotyky na nej cítiš omnoho silnejšie."
"Veľmi príjemné," tiež šepkám. Hlasnejšie si rozprávať nedovolím. Pripadá mi to nevhodné.
"A čo tak prejsť na ďalší zmysel?" Vidím ako sa usmeje. "Tento by sme mohli označiť za neustály." Znovu sa približuje. Je veľmi blízko. Cítim jeho teplo. Prechádza z jeho tela na moje, ktoré na to reaguje rovnako. Cítim, ako mi začína byť horúco. "Sluch," hovorí to potichučky. Ledva ho počujem.
"Skoro nikto sa nezameriava na sluch. Väčšina ľudí preferuje zrak a hmat. Pretože si myslia, že tie sú najžhavejšie. Samozrejme, z časti majú pravdu. Vidieť krásneho človeka a môcť sa ho dotýkať. Niektorým to stačí. Ale prečo zanedbať sluch? Čo je zlé na tom, počas predohry vzrušiť človeka svojím hlasom?" Cítim ako mu pri rozprávaní vibrujú hlasivky. Pozorne ho počúvam. Má krásny hlas. Čistý, no tak drzý. Vzrušujúci a vedomý. Vie, čo to so mnou robí.
"Čo na to hovoríš? Vzrušuje ťa môj hlas? To, že sa s tebou rozprávam a pri tom ti siaham po tele?"
"Uhm..." Prikyvujem. Nevšimla som si, že som zatvorila oči, dokým ma neupozorní na ich otvorenie.
"Nezatvárať. Zrak. Snáď si nenecháš ujsť pohľad na pekného chlapa."
Znovu sa zameriavam na jeho tvár. Vpíjam sa do jeho očí. Neviem, akú majú farbu. V klube svietili svetlá, ktoré mu menili ich farbu. Tu v aute je tma. Vidím len tiene a prebleskujúce svetlá lámp, okolo ktorých prechádzame.
"Zrakom sa presvedčuješ a povzbudzuješ svoju vzrušenosť. Ukazuje ti krásu človeka." Trochu sa odtiahne. "A nehovorím o tej vonkajšej. Tá je len bonusová."
Prezerám si ho. Samozrejme, že ma Seth vzrušuje. Dotýka sa ma, šepká mi a popri tom mi vnucuje pocity, aké som v živote necítila. A svojím pohľadom ma doslova paralyzuje. Nedokážem sa od neho odvrátiť, keď mi hovorí nové informácie. Je až príliš zaujímavý na to, aby ma nevzrušoval.
Nie je to o tom, že je pekný. On vie, že je krásny muž. Tu ide o to, ako sa správa a dokáže krútiť vo veci romantiky. A vzrušenia.
"Vzrušuje ťa sledovať ma, keď ti hovorím, čo s tebou práve robím. SI taká nevinná a neskúsená, že ani pri dôkladnom pohľade by si si nevšimla, že s tebou manipulujem. Len by si ma sledovala a verila každému môjmu slovu. Ako práve teraz." Jeho prst znovu vyskočí hore a dvihne mi hlavu.
"Práve teraz ťa ovládam. Keď sa dotknem tu, zareaguješ." Dotkne sa miestna na mojom krku. Zavrtím sa. Šteklí to, ale príjemne. "A tu..." Skĺzne ku vrchnému lemu mojich šiat. Prstom mi pohládza dekolt. Po celom tele mi nabehnú zimomriavky.
"Sleduješ prst, ktorý sa ťa dotýka. Ako ti jazdí po koži." A ja ho sledujem. Jeho ruky krúžiace nad mojimi prsiami. Jeho tešiacu sa tvár. A hlavne jeho správanie. Akoby si vážil ľudské telo a jeho zručnosti a schopnosti.
Nečakane prestávam dýchať, keď sa spustí príliš nízko. Cítim teplo jeho ruky medzi nohami. Dotýka sa mojich stehien blízko rozkroku. A potom je tam. Cítim, že sa dotýka mojich nohavičiek. Skúma ich. Alebo preskúmava to, čo je pod nimi? Nie je to to isté?
Už neviem vôbec nič.
"Nevieš si predstaviť ako krásne vyzeráš, keď si zmätená, vzrušená a zvedavá zároveň." Počula som ho prehltnúť. Len ten zvuk vo mne vyvolal ďalšiu vlnu vzrušenia.
"Ešte nikdy som tam nemala ruku niekoho iného," hovorím zahanbená. Preboha, veď ten chlap má ruku medzi mojimi nohami!
"Takže nepreskúmané územie." Zasmeje sa. "To sa mi páči." Vkĺzne rukou ešte ďalej. "Rozkroč sa mi trochu."
Obzerám si priestor auta. Nie je tu veľa miesta na to, aby som sa rozťahovala.
"Opri sa o mňa." Posúva ma na sedačke. Jednu nohu mi vykladá na sedadlo, druhú necháva dolu a núti ma oprieť sa oňho. V podstate na ňom práve ležím. On vytlačený na kraji sedačiek a ja natiahnutá po celom zadnom priestore. Šaty sa mi v tejto polohe trochu viac vyhrnuli nad stehná.
"Ale veď máš málo miesta," zamrmlem dvíhajúc hlavu a zakláňajúc ju, aby som naňho videla, ako mal hlavu nado mnou.
"Ale mám lepší prístup ku tvojmu telu." Zaiskria mu oči, keď sa na mňa pozerá zvrchu. Potom otočí hlavu a pozrie sa z okna. "Už máme len pár minút."
"Tak to by sme asi mali končiť," navrhnem.
"Alebo len urýchliť, čo sme začali." Počujem v jeho hlase výzvu.
"V tejto chvíli som mimo kontrolu samej seba. Tak trochu to je práve na tebe." Viac sa uvelebím na jeho hrudi. Je tak pevná, len tričko a sako mu hruď trošku zmäkčujú.
"Kde že som to mal ruku? Hm, už si spomínam." Hrane popremýšľal a rýchlo sa presunul svojou rukou medzi moje nohy. Teraz mal omnoho lepší prístup ku všetkým mojim intímnym partiám. Čo všetko by mi dokázal spraviť?
Prstom preskúmava najprv moje stehná, potom sa stráca pod šatami. A ja ho znovu cítim. No tentokrát sa nepozastavuje nad mojimi nohavičkami. Rovno pod ne strčí ruku.
"Hej, počkaj... počkaj!" A v ďalšej chvíli nedokážem zadržať zhíknutie a prudký nádych. Hlavou mi preletí nepoznaný pocit. Akoby mi niekto pribil klinec do hlavy. Tak náhle preblesknutie paralyzujúce mňa celú.
To sa dotkol toho miesta. Prešiel po ňom, pohladil ho a zatlačil do poddajnej pokožky. Nervovo popretkávanej kože. Tak citlivej, až som nečakane zavzdychala, keď pokračoval.
"Čo to, sakra...?" Naplno sa oňho opriem. Cítim vibrácie jeho hrudníka, keď sa zasmial na mojej prvej reakcii.
"Tomu sa hovorí prstiť ti klitoris, zlato." Neprestávam rýchlo dýchať. Potrebujem vzduch.
"Nech ti tam neomdlie, Seth." Z predku auta sa ozve smiech.
"Seth...a čo tie zmysly?" Pri rozprávaní trochu zavzdychám.
"Skoro by som zabudol. Čo je na rade? Asi čuch. Čo cítiš?" Akoby nevnímal, že jeho ruka robí vlastnú prácu, opýtal sa ma.
Čo cítim? Že som spotená, to cítim.
"Myslím, že dusno. A že mi dochádza vzduch." Privieram oči. Nevšimne si to, nevidí mi do tváre.
"Ale čo cítiš nosom. Nejakú vôňu."
"Cítim seba. Pot. A moju voňavku." Prevrátila by som očami, keby mi ich neprevracalo vzrušenie a príjemný pocit trenia medzi nohami. "A niečo zvláštne." Zamračím sa. Vážne cítim niečo nezvyčajné.
"To je vzrušenie. Cítiš svoje vzrušenie. Vonia ti?"
Či mi vonia? Je blázon? Čo je to za hlúpu otázku?
"Nie je to tak, že by mi to nejak voňalo. V podstate to necítim, ale aj cítim. Je to divné. Neviem to opísať. Ale nevadí mi to, neprekáža." Zosuniem sa nižšie.
Kurník, to je tak príjemné. Nech pokračuje, nech mi to robí.
Dotknem sa jeho ruky. Pevne sa chytám jeho lakťa. Cítim ako sa mu napínajú svaly na rukách. Viem, že si to všimol. Preto zrýchlil. Hlava mi znovu padla na jeho hruď.
"Mne vonia. Vzrušenie ženy by sa dalo označiť ako jej skutočná vôňa."
"Čo je posledný zmysel?" Nedokážem premýšľať. Aké zmysly má človek? Hmat, zrak, sluch, čuch a...
"Chuť." Dokončí moju myšlienku a spomalí prsty.
Nie, nie, nie. Prečo prestáva?
"Nespomaľuj. Teraz nie..." Som unavená. Je už neskorá noc. A ani zďaleka ešte neskončila. No ja by som už teraz dokázala zaspať.
"Chcem ti vystupňovať potešenie natoľko, že sa spravíš už pri prvom príraze," zašepká mi. "A budem to ja, kto do teba prenikne a spôsobí ti to najhoršie a pritom najlepšie zakončenie, aké môžeš dosiahnuť. Budeš kričať bolesťou pri zbavení sa svojho panenstva a v rovnakej chvíli vzdychať z dosiahnutého orgazmu."
Zachvejem sa.
Auto zastane a ja sa preberám z omámenia.
"A čo s tou chuťou?" pýtam sa.
"Na chuť je expert Sebastian." Usmeje sa a oblizne si prst na ruke. Jeho pery sa zvlnia do ešte väčšieho a drzejšieho úškrnu. Moja tvár sčervenela, keď som si uvedomila, že to bol ten prst. "Ale tvoja chuť je priam k zakusnutiu."