Potter ! Ano, Malfoyová?

...Nápoj lásky...

Noták spamätaj sa! Je to predsa Potter!

Odtrhnem zrak od neho a spravím pár krokov vzad. Merlin čo to robím?

Snažím sa pozerať všade možne len nie naňho aj keď sa to zrazu zdá ako tá najťažšia vec na svete...

„Ehm-ehm. Tak mám sa ho to opýtať," prehovorí Mike. Ten sa tiež musí do všetkého starať!

Kľud však mi chce len pomôcť aby som nemusel ten nápoj lásky robiť s Potterom.... Ale čo ak chcem?

„Nemusíš," odpoviem ticho a ešte skôr ako stihnem skloniť hlavu a odísť si všimnem Potterov úsmev.

Prejdem vedľa neho a zamierim si to rovno do učebne elixírov.

Prečo som ja sprostá povedala že to nemusí vybavovať? Mohla som mat teraz iného partnera a nie tohto nepodarka čo nevie ani vodu zohriať. Ale zase na druhú stranu aspoň sa na ňom zasmejem keď už nič iné.

„Takže ešte pred pár týždňami som vás rozdelil do dvojíc a rozdal vám práce ktoré budete teraz vypracúvať. Knihy máte na laviciach a potrebné veci v skrini. Budete oznámkovaný takže sa snažte a neskôr tie najlepšie elixíry budete môcť vyskúšať. Neviem čo k tomu ešte povedať takže môžete začať," skončí svoj krátky monológ Slughorn a ja začnem listovať stranu v knihe.

Pomôcky:

21 g sušených mušiek zlatoočiek

200 g živých úhorov

1 ks moloazár (kameň zo žalúdka koňa)

0,02 l jedu z hociktorého hada

1 ks muklovskej ruže zo záhrady

No super. S malým povzdychnutím pozriem na Pottera ktorý si práve prezerá mesiac sušené muchy zlatoočky. Nedokážem sa nezasmiať, keď on je z toho úplne stratený!

„Na čom sa smeješ?" opýta sa s úsmevom.

„Na tebe,"

„Tak to som rád že som ťa rozosmial, aspoň v niečom ti pomôžem," iba nad ním pokrútim hlavou a podám mu knihu.

„Tuto si pozri ešte ostatné pomôcky a choď tam do skrine a dones ich sem na stolík. To hádam zvládneš nie?" zasmejem sa nad jeho výrazom keď si číta čo ešte má doniesť. Nakoniec však len prikývne a zmizne v spleti ostatných študentov hľadajúc svoje pomôcky.

Že ja som sa na niečo takéto dala. Nepochopím. No zatiaľ zapálim oheň a položím naň kotlík asi do polovice naplnený vodou. Po minúte don vhodím muchy a začnem jemne miešať v smere hodinových ručičiek. No to sa tu už objaví Potter s plnými rukami všelijakých fľaštičiek a nádob, dobre že niečo nerozbije. Hlučne to položí na stôl a veľavýznamne na mňa pozrie. S úsmevom mu prikývnem a popri miešaní sa načiahnem za knihou ale je až príliš ďaleko. Potter mi ju teda s radosťou podá pričom ako mi ju dáva do ruky sa moja pokožka stretne s tou jeho. Prebehne mnou elektrina a tak iba rýchlo vezmem knihu a bez jediného pozretia naňho poviem:

„Poď sem, budeš to teraz miešať v smere hodinových ručičiek až dokým ti nepoviem," postavím sa bokom ku kotlíku a on zaujme moju pozíciu. Zoberie do ruky varešku a začne miešať elixír pomaly nadobúdajúci modrastú farbu.

„Počkaj, skús to jemnejšie. Tak s ľahkosťou," poviem ale pohľad stále upieram na kotlík. Robí mi to naschvál alebo to naozaj nevie?

Nakoniec teda prídem k nemu a chytím jeho ruku. Nevšímajúc si tú prekliatu elektrinu ktorá mi hneď prebehne telom s ním začnem pomaly miešať obsah kotlíku. Pomalými a krúživými pohybmi. Keď už nadobudne modrastú farbu tak akurát, pustím jeho ruku a konečne sa naňho pozriem. Jeho úsmev ma síce prekvapí ale viac poteší.